Zvukovú bariéru prerazilo prvé civilné lietadlo: VIDEO začiatku aj konca legendy v oblakoch!

PARÍŽ, LONDÝN - 21. januára 1976 vzlietli z Paríža a Londýna paralelne dve lietadlá Concorde. Parížske lietadlo letelo do Rio de Janeiro, Londýnske do Bahrainu. Začala sa tak krátka, no fascinujúca éra nadzvukovej leteckej dopravy. Skončila sa v roku 2003 a odvtedy už nijaké lietadlo neprevážalo cestujúcich takou rýchlosťou ako Concorde.

Concorde je dodnes miláčikom nadšencov lietania a strojov vôbec. Je ako perfektná partnerka - krásny, štíhly, inteligentný, dokonalý, no náročný. Jeho vývoj sa začal už v päťdesiatych rokoch. Na oblohe sa vtedy preháňali prvé dopravné lietadlá s prúdovými motormi. Prechod ku nadzvukovým lietadlám sa zdal logický. Niektorí experti dokonca predpovedali, že podzvuková letecká doprava bude onedlho určená iba pre nákladné lety a štandardom pre pasažierov sa stane nadzvuk. Pri dnešnom cestovaní nízkonákladovkami to znie viac ako zábavne. Úsilie o prvé nadzvukové dopravné lietadlo navyše urýchlila studená vojna a preteky v zbrojení, či vesmírnom programe, ktoré sa preniesli aj do civilného letectva,

Viacero spoločností v Británií, Francúzsku, či Spojených štátoch sa v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch zaoberalo vývojom nadzvukového dopravného stroja. Vývoj bol nesmierne náročný. Americké firmy ho vzdali. V západnej Európe si zas uvedomili, že vývoj je tak drahý, že ho môžu financovať iba štáty. Britská a francúzska vláda tak vytvorili konzorcium, ktoré položilo základy budúceho kráľa oblohy.

Sovietsky zväz nechcel zaostať a tamojšia spoločnosť Tupolev začala vyvíjať konkurenčný stroj Tu-144. Z projektu však bolo fiasko - lietadlo bolo natoľko nespoľahlivé a nebezpečné, že samotný Aeroflot ho po 55 letoch a dvoch haváriách stiahol z pravidelnej prevádzky.

Ten s tým šikmým nosom

Briti a Francúzi medzitým úspešne dotiahli Concorde do komerčnej prevádzky. Testovanie bolo siahodlhé a vývoj nákladný. Concorde si vyžiadal niekoľko úplne nových technológii. Pri nadzvukovom lete sa napríklad povrch lietadla zohrial na 127 stupňov a stroj sa tak predĺžil o 30 centimetrov.

Ak staviate nadzvukové lietadlo, potrebujete úplne iný tvar krídla ako pri podzvukových strojoch. Concorde musel pristávať na malých rýchlostiach a lietať rýchlosťou modernej stíhačky. Vývojári nakoniec prišli so špeciálne tvarovaným delta-krídlom.

Najtypickejšou črtou stroja bol sklopný nos. Aby piloti mali počas rolovania, vzletu a pristátia dobrý výhľad, nos lietadla sa mechanicky sklápal. Po vzlete sa zas vystrel, aby Concorde mal dokonalý aerodynamický tvar.

Drahý benzín, veľa hluku…

Svetové letecké spoločnosti počas vývoja javili o Conocorde veľký záujem a konzorcium získalo objednávky na sto lietadiel od najväčších vtedajších aeroliniek. Vývoj a testovanie sa však neustále predlžovali a predražovali. Do toho v roku 1973 vstúpila ropná kríza a aerolinky začali odskakovať. Tu sa prejavila prezieravosť amerických firiem, ktoré včas upustili od vývoja nadzvukového stroja a namiesto toho sa vrhli na veľkokapacitné jumbo-jety, ako napríklad legendárny Boeing 747, ktorý lieta dodnes.

Concorde tak „povinne” kúpili iba dve štátne aerolinky - British Airways a Air France. Spolu prevádzkovali 14 lietadiel.

Krásnemu stroju priťažila okrem peňazí aj ďalšia nepríjemnosť - hluk. Nešlo pritom iba o hluk motorov, hoci štyri prúdové motory s prídavným spaľovaním boli veru slušný orchester. Oveľa väčším problémom bol sonický tresk, ktorému sa žiaden objekt, letiaci rýchlejšie ako zvuk, nevyhne. Aktivisti i politici v USA sa preto snažili zakázať lety Concordov na ich územie. Podľa kritikov ich však chceli iba vytlačiť z trhu, keďže vlastné nadzvukové dopraváky nemali.

Zobraziť galériu (2)

(Zdroj: SITA)

Osudná tragédia

Concorde musel radikálne zmeniť svoj biznis-model, inak by bol čistou stratou. Stal sa z neho ultra-luxusný tovar. Letenky stáli tisíce dolárov, na palube sa podávalo šampanské a nadzvukovými šípmi lietala tá najfajnovejša smotánka.

Všetko sa zmenilo 25. júla 2000, keď sa neďaleko Paríža krátko po vzlete zrútil Concorde spoločnosti Air France. Lietadlo za nič nemohlo, všetko spôsobil kus plechu, ktorý ostal ležať na dráhe po inom lietadle. O rok neskôr prišli tragické teroristické útoky z 11. septembra 2001, ktoré spôsobili krízu v leteckej doprave. Osud predraženého Concordu bol spečatený, obe aerolinky ho definitívne vyradili v roku 2003.

Vráti sa?

Concordy, našťastie, nešli do šrotu a zo všetkých sa stali exponáty leteckých múzeí. Skupina nadšencov sa navyše podujala, že najmenej jedno lietadlo chce poslať do generálnej opravy a obnoviť jeho letuschopnosť. Po niekoľkých rokoch dokonca našli aj dosť sponzorov a nie je preto vylúčené, že jeden Concorde sa do vzduchu ešte vráti. Neboli by z toho však pravidelné letecké linky, ale iba občasné vystúpenia na leteckých dňoch. Pre Britov i Francúzov je to však aj otázka ich národnej prestíže.