LONDÝN - Smrť amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta 12. apríla 1945 bola pre nacistického vodcu Adolfa Hitlera takou dobrou správou, že ho v jeho berlínskom bunkri dohnala až k radostnému tancu. "Znamená to, že vojnu vyhráme," dušoval sa vtedy pozitívne naladený Hitler, ktorý však už o pár dní pochopil, že proti jednotkám Červenej armády dobýjajúcim hlavné mesto Berlín nemajú Nemci žiadnu šancu.
Posledné hodiny nacistického vodcu, ktoré vyvrcholili sobášom s Evou Braunovou a ich spoločnou samovraždou v nasledujúci deň, 30. apríla, sú zdrojom nekonečnej fascinácie. Práve o nich pojednáva nový dokumentárny film s názvom The Day Hitler Died, obsahujúci aj doteraz nezverejnené rozhovory s kľúčovými svedkami, ktorí boli súčasťou Hitlerovho vnútorného kruhu, a vrhá nové svetlo na dramatické udalosti. Informoval portál express.co.uk.
Adolf Hitler bol naposledy videný na verejnosti na jeho 56. narodeniny 20. apríla 1945, kedy udelil vyznamenania brancom. Ale počas niekoľkých dní sa jeho svet scvrkol na zopár vlhkých miestností desať metrov pod ruinami Berlína.
Pôvodné rozhovory zaznamenal v roku 1948 Michael Musmanno, americký sudca, ktorý predsedal aj súdu s vojnovými zločincami v Norimbergu. Frustrovaný pretrvávajúcimi zvesťami, že Hitler unikol z bunkra, sa vydal pátrať po svedkoch vodcových posledných dní. Stretol viac ako 100 ľudí, ktorí mu porozprávali o všetkom od Hitlerovho uponáhľaného sobáša až po likvidáciu jeho tela.
V bunkri bol Hitler obklopený tuctom generálov a pomocníkov, ktorí mu museli poskytovať aktualizácie o vojne dvakrát denne. Jedným z nich bol aj major Bernd von Loringhoven, nositeľ Železného kríža, ktorý si všimol, ako sa Hitlerovo presvedčenie, že vojnu ešte možno vyhrať, postupne vytráca a začína sa zaoberať samovraždou.
"Z bunkra sa stala márnica a z ľudí v ňom žijúce mŕtvoly," uviedol von Loringhoven, podľa ktorého sa vodca zmenil na šialenca. "Atmosféra bola dusná a nikto sa neodvážil Hitlerovi spomínať porážku. Mohol by prísť o život a ohroziť aj svojich rodinných príslušníkov," prezradil major.
Bolo to však odmietnutie jeho vojakov podniknúť ďalší útok proti sovietskemu molochovi, ktorý zasadil Hitlerovu najhoršiu ranu. Jeho tlačový atašé Heinz Lorenz povedal Musmannovi, ktorého unikátny materiál sa stratil na celé desaťročia, než sa našiel v archíve v Pittsburghu: "Jeho armády boli porazené na všetkých frontoch, ale on nariadil vojskám ísť dopredu." Lorenz to uviedol s tým, že vojaci nechceli splniť rozkaz a vedomie, že jeho, Adolfa Hitlera, neposlúchli a porážka je nevyhnutná, bolo na neho príliš. "Zrútil sa a povedal: "Už je po všetkom, zastrelím sa"."
Traudl Jungeová, ktorá bola Hitlerovou zamestnankyňou od roku 1942, kedysi snívala o tom, že stane tanečnicou. Vojna však zničila jej nádeje a ona bola vybraná za Hitlerovu sekretárku, pretože pochádzala z Bavorska, vodcovej obľúbenej časti Nemecka. Jednou z jej úloh bolo otvárať milostné listy od žien, ktoré boli posadnuté Hitlerom, ale aj zaznamenať jeho poslednú vôľu.
"Po 22. apríli hovoril o samovražde neustále," uviedla a doplnila: "Povedal, že miesto jeho smrti je v bitke pri vedení svojich vojakov, ale obával sa, že by mohol byť iba zranený a zajatý. Rusi by ho potom mohli pokoriť. Robil si plány, že si vezme jed a zastrelí sa." Jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval a spoliehal sa na kokteil drog. Mal tras v rukách a hanbil sa za svoju chorobu, ktorú sa snažil skryť.
S Evanou Braunou sa oženil v bunkri 29. apríla, keď sa od neho sovietske vojská nachádzali iba vo vzdialenosti pár kilometrov. Braunová mala na sebe čierne šaty a hostia pili šampanské. Svetlá blikala v dôsledku blízkych výbuchov a zo stropu sa do izieb sypal prach. O menej ako 40 hodín boli ženích aj nevesta mŕtvi. Novomanželka sa rozhodla spáchať samovraždu spolu s Hitlerom. Rovnako tak urobil aj minister propagandy Joseph Goebbels s rodinou.
Hitler v poslednej vôli vydal pokyny, že jeho telo je nutné spáliť a boj proti Spojencom musí pokračovať. Teraz už podozrieval každého z možnej manipulácie, a tak sa namiesto užitia jedu radšej zastrelil. Keď ho Jungeová naposledy videla, podal jej ruku a zadíval sa ňu, ale vyzeralo to, že ju už vôbec nevníma. Podľa svedkov boli posledným jedlom Hitlera a Braunovej špagety s dusenou kapustou. Braunová mala na sebe svoje obľúbené čierne šifónové šaty.
Krátko po tretej hodine popoludní, 30. apríla, zaznel z Hitlerových súkromných komnát jediný výstrel. Prvý vo vnútri bol Artur Axmann, vedúci organizácie Hitlerjugend, ktorý neskôr Musmannovi povedal: "Našli sme Evu Braunovú sedieť na pohovke, s hlavou položenou na Hitlerovom ľavom ramene. Bola mŕtva, ale nemala žiadne stopy násilia na tele. Zomrela užitím jedu. Bolo zrejmé, že Hitler sa strelil do úst. "
Nasledovalo už len zbavenie sa tiel, aby sa nestali trofejou pre Rusov. Dvojicu v deke vyniesli pred bunker a poliali benzínom. Pohrebná hranica horela približne dve hodiny. V čase, keď prišla Červená armáda, zostala na mieste už len hromada uhlíkov.
