VILNIUS - Litva, čo do počtu obyvateľov a rozlohy najväčšia z pobaltských krajín, vyhlásila v marci 1990 nezávislosť na Sovietskom zväze a odštartovala tak emancipačný proces v bývalých sovietskych republikách. Svoju túžbu po slobode ale zaplatila cenou najvyššou. Pred 25 rokmi, 13. januára 1991, sovietske jednotky podporované tankami asi hodinu a pol po polnoci brutálne obsadili budovy rozhlasu a televízie vo Vilniuse. Počas konfliktu zahynulo 13 civilistov a asi 700 ľudí bolo zranených. Udalosť vyvolala vlnu nevôle v celom svete a urýchlila proces rozpadu ZSSR.
Generálny tajomník ZSSR Michail Gorbačov uvalil po vyhlásení nezávislosti na odbojnú trojmiliónovú krajinu ekonomickú blokádu. K vojenskému zásahu proti neposlušnej vláde vo Vilniuse sa však odhodlal až v januári 1991. Pokus o vojenský puč sa Sovietom nepodaril, hoci promoskovský Výbor národnej spásy vyhlásil v Litve výnimočný stav, ale zákaz nočného vychádzania a zákaz zhromažďovania. Sovietskym vojakom sa postavili desiatky tisíc ľudí, ktorí vytvorili živú hradbu okolo budovy Najvyššej rady. A na prekvapenie všetkých sovietske jednotky nakoniec nezaútočili.
Temné dejiny socializmu: V Československu strašidelným spôsobom popravili stovky ľudí
Väčšinu obetí bola zastrelená, dvaja demonštranti zahynuli pod pásmi sovietskych tankov (medzi nimi bola aj jediná ženská obeť) a jeden muž dostal infarkt. Najmladšie obete - Ignas Šimulionis a Darius Gerbutavičius mali len osemnásť rokov.
Ešte v januári ukončil svoju činnosť promoskovský Výbor národnej spásy a z Litvy boli odvolané vojenské posily vyslané 8. januára. Rozhodnutie odtrhnúť sa od Sovietskeho zväzu potom potvrdili plebiscit vo všetkých troch pobaltských republikách a po potlačení augustového puču konzervatívcov v Moskve v roku 1991 sa zmenil aj váhavý postoj Západu na priamu podporu nezávislosti. Sovietsky zväz v septembri toho istého roku uznal nezávislosť Litvy, Lotyšska a Estónska.
