LONDÝN - Americká letkyňa Amelia Earhartová v roku 1928 ako prvá žena preletela Atlantický oceán a počas letu v roku 1937 záhadné zmizla nad Tichým oceánom. O spôsobe jej smrti neexistujú žiadne dôkazy, čo sa viedlo ku vzniku mnohých konšpirácií. Spisovateľ W.C. Jameson vo svojej najnovšej knihe píše o tom, že Američanka nezomrela pri nehode, ale bola zajatá Japoncami a do USA sa vrátila pod novou identitou, aby nezničila povesť prezidenta Franklina D. Roosevelta. Táto pravda nikdy nemala vyplávať na povrch.
Dorit utiekla ako dieťa pred nacistami: Hudba mi pomohla prekonať hrôzy holokaustu
Podľa Jamesona bol Earhartovej stroj Lockheed L-10E Electra, ktorým plánovala preletieť okolo sveta, vybavený špeciálnymi kamerami pre snímanie záberov japonských vojenských zariadení v Tichom oceáne. Letkyňu s jej kopilotom Fredom Noonanom však zajali Japonci, keď museli zosadnúť na Marshallových ostrovoch. Jameson spolu s Gregorym A. Feithom, bývalým vyšetrovateľom Národnej rady pre bezpečnosť v doprave dospeli k záveru, že jedna z najväčších záhad v histórii letectva bola len krytím, ktoré zostalo v tajnosti takmer 80 rokov.
Amelia Earhartová sa stala ikonou feminizmu a priekopníctva, viedla očarujúci život a medzi jej priateľov patrili napríklad letec Charles Lidberth, či prezidenti Roosevelt a Hoover. Po tom, čo ako prvá žena sama preletela Atlantik, dala si oveľa vyšší cieľ. 1. júna 1937 odštartovala cestu okolo sveta. Mala za sebou už 35-tisíc kilometrov a smerovala k Howlandovmu ostrovu v Tichom oceáne, keď sa 2. júla dostal stroj do problémov a rádiové spojenie sa prerušilo. Oficiálna verzia americkej vlády znela, že Earhartová (41) s Noonanom (44) havarovali kvôli zlému počasiu a zahynuli.
Podľa Jamesona je však tento záver chybný, pretože sa k nemu dospelo napriek skutočnosti, že neexistuje jediný dôkaz na jeho podporu. Spisovateľ tvrdí, že aj po 79 rokoch zostávajú niektoré z 113 dokumentov týkajúcich sa Earhartovej zmiznutia stále prísne tajné. Jeho teória znie, že pád letkyne bol iba krytím pre niečo úplne iné. "Amelia Earhartová bola zapojená do tajnej vládou schválenej a vládou sponzorovanej operácie, pričom cieľom bolo fotografovať skutočné i potenciálne japonské vojenské zariadenia na jednom alebo viacerých z nariadených ostrovov v Tichom oceáne. Táto informácia bola zatajená americkej verejnosti," píše vo svojej knihe Jameson.
Earhartová mala byť zostrelená, alebo ju k zosadnutiu na atole Milli v Marshallových ostrovoch, ktorý bol v tom čase obsadený Japoncami, mali prinútiť mechanické problémy. Svoje tvrdenie zakladá na spovedi očitých svedkov, rybárov, podľa ktorých Earhartová a Noonan pristáli na pevnine, kde strávili ďalších osem rokov ako vojnoví zajatci. Jameson uvádza, že 17. augusta 1945 bola istá žena zachránená z japonského zajateckého tábora v severnej Číne a mala to byť práve slávna letkyňa. V Japonsku však prijala meno Irene Craigmile Bolamová.
Dôvodov na zmenu identity malo byť viacero. Earhartová bola na jednej strane chorá zo všetkej pozornosti okolo jej prípadu, na druhej strane existovali politické tlaky na ochranu povesti nedávno zomrelého prezidenta Roosevelta. Keby na verejnosť prenikli informácie, že obľúbená ikona bola väzňom Japoncov a prešla si mnohými tábormi, boli by dôsledky ohromné. Roosevelta by označili za zbabelca a nekompetentného.
Medzi Bolamovou a Earhartovou existovala fyzická podoba, aj keď Bolamová bola o čosi nižšia, čo by sa však dalo vysvetliť osemročným pobytom v táboroch a zmenou tela. Bolamová taktiež odmietala poskytnúť odtlačky prstov a na jej úmrtnom liste z roku 1982 je vedľa mena matky a otca napísané: "neznámy". Ďalším dôkazom o zametaní stôp má byť aj manipulovanie s protokolmi s poslednou komunikáciou medzi letkyňou a vežou a zmiznutie kľúčových dokumentov. Podľa niektorých zdrojov bolo taktiež pátranie po lietadle "nelogické a spackané", čo naznačuje, že vláda mohla presne vedieť, kde sa Earhartová po celý čas nachádzala.