LONDÝN - Turisti na prechádzke okolo malebného skalnatého pobrežia Alderney ľahko zbadajú tri stĺpy, ktoré sa zdvíhajú zo zeme južne od letiska. Vyzerajú ako opustený vchod do zničeného vidieckeho domu alebo rozvalín priemyselného objektu. V skutočnosti sú však všetkým, čo zostalo po tábore Sylt, koncentračnom tábore postavenom nacistami na britskom území počas svojej päťročnej okupácie Normanských ostrovov za druhej svetovej vojny.
FOTO Temná história prvého Hitlerovho tábora v Poľsku: Experimenty s vražedným plynom na ľuďoch
Zatiaľ čo holokaust v Európe je dobre známy vďaka rôznym filmom, len málokto vie o štyroch táboroch, ktoré boli postavené na ostrove Alderney od roku 1940, kedy sa dostal pod Hitlerov vplyv. Churchill neochotne nariadil stiahnutie z Normanských ostrovov, Alderney, rovnako ako aj Jersey a Guernsey, v čase keď nacisti pochodovali po Európe a zaberali Francúzsko. Paradoxne si vodca Tretej ríše neuvedomil, že oblasť je nechránená a pred pristátím lietadla 30. júna 1940 bombardoval hlavný prístav Guernsey.
Napriek tomu, že podľa britského portálu MailOnline mali ostrovy malú strategickú hodnotu, Hitler videl obsadenie územia, ktoré po stáročia patrilo anglickej korune, ako propagandistický prevrat a nariadil ho tvrdo brániť ako súčasť Atlantického valu, ktorý mal odraziť pokus o inváziu spojencov. Zároveň na Alderney priviedol zotročených robotníkov z podmanených krajín, najmä z východnej Európy a zajatých Rusov. Štyri pracovné tábory pomenovali po nemeckých ostrovoch: Sylt, Borkum, Norderney a Helgoland.
V tábore Sylt, ktorého brány stoja dodnes, žili predovšetkým židovskí väzni a nacisti s nimi zaobchádzali tak nemilosrdne, že to šokovalo aj miestnych obyvateľov. Reverend Douglas Ord, ktorý mal možnosť týchto väzňov vidieť v roku 1944, si zapísal do svojho denníka: "Všetci mali na sebe pruhované pyžamá a ich obuv sa pohybovala od drevákov po kúsky tkaniny obviazané okolo nôh. Iní boli bolí. Bolo ich viac ako tisíc - politických väzňov. Mali oholené hlavy a boli v rôznych štádiách vyčerpania..."
Medzi kriminálnymi živlami bolo podľa neho vidieť aj zrejmých intelektuáloch, mužov vynikajúcej kvality, ktorí urazili krutý nacistický režim. "V čele kolóny pochodovalo päť hrozivo vyzerajúcich esesákov vyzbrojených automatickými zbraňami. V zadnej časti kolóny a po jej bokoch na oboch stranách a vo vzdialenosti asi 3,5 metra od seba bolo viac týchto beštií, podobne vyzbrojených, a všetci boli v pohotovosti pre akýkoľvek pokus o útek. Nikdy som nevidel takú brutalitu vpísanú do ľudskej tváre," dodal reverend s tým, že po celý deň sa na trase, kadiaľ kráčali, šíril zápach neumytých a chorých tiel.
Napriek tomu, že sa v tábore Sylt nenachádzali žiadne plynové komory, kruté zaobchádzanie viedlo k smrti asi polovice robotníkov dopravených na ostrov. Dokumenty vytvorené britskými spravodajskými službami, ktoré sa snažili zistiť viac o situácii na Normanských ostrovoch, hovoria o brutálnych podmienkach. V jednej správe sa uvádza. "Príliš podvyživení a vyčerpaní, aby mohli efektívne pracovať, boli títo muži nemilosrdne bití nemeckou strážou a často, keď boli príliš slabí, aby mohli vstať, dobili ich na smrť alebo ich dorazili nožom."
V inej správe sa píše o ukrižovaní väzňa na bránach tábora. Bol nahý uprostred zimy a nemecké stráže SS ho chodili polievať vedrami studenej vody po celú noc, kým nezomrel. V ďalšom prípade chytili muža pri pokuse o útek na pevninu. Obesili ho a následne ukrižovali na rovnakej bráne. Jeho telo tam nechali ako varovanie visieť päť dní.
