BRATISLAVA - Slováci a Česi si dnes pripomínajú 48. výročie okupácie Československa vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR.
Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka ÚV KSČ bol na jar 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Žiadna brutalita nedokáže trvalo zastaviť túžbu po slobode, tvrdí Kiska
Dvadsiatehoprvého augusta 1968 nám sovietsky brat Brežnev ukázal, že ako malá krajina nemáme právo si sami povedať, ktorou cestou sa chceme vybrať. Viac ako 500-tisíc vojakov, 5 000 tankov ukázalo, že slobodu dokáže hrubá sila potlačiť. Ale žiadna brutalita nedokáže trvalo zastaviť túžbu po slobode. Na facebooku to uviedol prezident Andrej Kiska. „Uctime si dnes pamiatku 72 mŕtvych, ktorí pri okupácii zahynuli a poďakujme všetkým tým, ktorí obetovali svoje životy za návrat slobody," vyzval prezident.
Na dnešné výročie vpádu vojsk armádou Varšavskej zmluvy zareagovala aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Podľa nej táto udalosť zostáva v pamäti "ako živá a silná spomienka na brutálnu vojenskú silu, ktorá potlačila smerovanie spoločnosti k väčšej slobode". Šéfka rezortu spravodlivosti vyjadrila tiež rešpekt a úctu tým, ktorí za svoje vtedajšie postoje trpeli a za svoj sen o slobode zaplatili najvyššiu cenu. „Žiadne totalitné režimy, ani minulé, ani existujúce a ani tie budúce nefungujú bez obetí, čo je dôležité poznanie, aby sme sa poučili z chýb minulosti a nie z chýb vlastných," dodala.
Praha dnes spomínala na august 1968
Pred budovou Českého rozhlasu (ČRo) v Prahe na Vinohradoch si dnes ľudia pripomenuli 48. výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Práve pri rozhlase sa ľudia s vojakmi, ktorí ho chceli obsadiť, vtedy stretli a niekoľko ich na mieste aj zomrelo, píše spravodajský server Novinky.cz.
Na pietnom akte pred budovou ČRo sa dnes zúčastnili okrem iných minister pre ľudské práva Jiří Dienstbier, minister kultúry Daniel Herman, podpredsedníčka Senátu Miluše Horská a za Snemovňu poslanec Karel Schwarzenberg.
Ten zožal už v priebehu svojho prejavu potlesk niekoľkých desiatok prítomných okolostojacich, keď uviedol, že nestačí si len pripomínať padlých hrdinov, ale že za slobodu slova treba bojovať v každej dobe. Veľké peniaze a stranícke knižky sú podľa Schwarzenberga pre slobodu slova rovnako nebezpečné ako kanóny tankov. Platforma BEZ komunistů.cz si dnes pripomenula vpád vojsk z roku 1968 pri pomníku svätého Václava predčítaním 113 mien ľudí, ktorí zomreli pri okupácii a pri jej prvom výročí v roku 1969. Na pamiatku týchto obetí sa v nasledujúcich dňoch uskutoční reťazová hladovka. Pietne stretnutie usporiadala na Václavskom námestí aj strana TOP 09, zhrnuli Novinky.cz.
