WASHINGTON - Kanada, Dánsko, Nórsko, Belgicko,... Štáty, ktoré na prvé pohľad vyzerajú, že nemajú nič spoločné s militantnými teroristickými skupinami bojujúcimi v Sýrii či v Iraku. Práve z nich však odišli mladí muži, aby sa pridali k odnožiam al-Kájdy či Islamskému štátu a svoje životy položili za novoobjavenú vieru. Ich matky porozprávali portálu huffingtonpost.com o tom, ako ľahko a rýchlo sa dajú stratiť milované deti, ktoré už nikdy neuvidia.
Spoveď nešťastnej matky, ktorej krásna dcéra (20) utiekla k IS: Porodila som monštrum!
CALGARY
Christianne Boudreau trávila každý voľný čas sledovaním videí, ktoré zverejnil Islamský štát s nosom pritlačeným na obrazovke počítača. Pozerala sa na tínedžerov pózujúcich s veľkými zbraňami a videla prestrelky aj popravy, no takmer neregistrovala všetko to krviprelievanie. Sústredila sa iba na jednu vec, zazrieť v tvárach zahalených kuklami oči svojho najstaršieho syna.
Damianov otec od rodiny odišiel, keď mal chlapec desať rokov a Christianne sa druhýkrát vydala. Ako 17-ročný sa pokúsil spáchať samovraždu tým, že vypil nemrznúcu zmes. Krátko po prepustení z nemocnice matke oznámil, že sa začal zaujímať o Korán. Hoci bol vychovávaný v kresťanskej viere, matka nemala spočiatku námietky, našiel si prácu a viac sa socializoval. Pod vplyvom svojich nových kamarátov však začal odmietať sedieť pri stole, ak na ňom bolo víno a začal tvrdiť, že žena sa má predovšetkým starať o svojho muža, pričom ten môže mať viacero manželiek.
V roku 2012 sa presťahoval so svojimi priateľmi do bytu v Calgary priamo nad mešitou, kde sa všetci modlili. V tej dobe bol konflikt v Sýrii ešte len v začiatkoch a Damianova rodina dúfala, že celá táto zmena je iba jednou z jeho fáz. V novembri však matke oznámil, že odchádza do Egypta, kde chce študovať arabčinu a stať sa imámom. Kontakt s ním rodina rýchlo stratila. V januári 2013 na dvere jeho matky zaklopali muži a uviedli, že sú z kanadskej rozviedky. Damian podľa nich neodišiel do Egypta, ale do Sýrie, kde sa aj so svojimi priateľmi pridal k miestnej odnoži al-Kájdy - Jabhat al-Nusra. Nasledujúce dni a týždne strávila Christanne prezeraním webových stránok džihádistov, na ktorých pátrala po svojom synovi.
Vo februári sa Damian zúfalej matke ozval. Počas telefonátov bolo počuť v pozadí hlasy, ako po sebe ľudia kričia v arabčine. Inak bol však veľmi opatrný a nechcel prezrádzať o sebe bližšie informácie. Prosila ho a žobronila, aby sa vrátil domov, ale nič nepomáhalo. V januári 2014 sa z tweetu dozvedela, že jej syna popravila sýrska armáda v Haritane blízko Aleppa. Po jeho smrti mala pocit, že príde o rozum. Plakala a plakala, nemohla spať, ale snažila sa udržať na nohách, aby tu bola stále pre svoje ďalšie tri deti.
Rounding up #ChristianScienceMonitor's seven article series on #IslamicState in the #US is a great piece including...
Zveřejnil(a) Mothers for Life dne 3. říjen 2015
Utiekla k džihádistom: Militanti z IS sexi tínedžerku z Rakúska ubili na smrť pri pokuse o útek!
KODAŇ
Syn Karoliny Dam býval utiahnuté dieťa a jeho sociálna interakcia sa častokrát končila konfliktom. Keď mal 10 rokov, diagnostikovali mu Aspergerov syndróm, ale počas puberty sa jeho problémy stali vážnejšími. Ukradol skúter, matkinej priateľke snubný prsteň a Karolina mala podozrenie, že sa pridal k nejakému gangu. Potom však prišiel zlom. Dostal sa do moslimskej partie, kde mu noví kamaráti ukázali svoje náboženstvo. To, že Lucas konvertoval na islam, došlo matke až o niekoľko mesiacov, keď odmietol jesť počas ramadánu. Spočiatku bola rovnako ako Christanne rada, že sa jej syn začína otváral svetu, ale kompletná premena k lepšiemu stále neprebehla.
Lucas býval nahnevaný, urobil päsťami diery do steny v izbe a Karolina sa obrátila na sociálnych pracovníkov. Svojho syna poslala do ústavu, z ktorého však utiekol. Začal žiť so svojimi oveľa staršími moslimskými kamarátmi po bytoch v Kodani. Karolina ho dala hľadať políciou, ale keďže jej syn každý deň telefonoval, polícia uviedla, že technicky nepatrí medzi stratené osoby. Napokon sa vrátil domov a Karolína urobila druhý pokus o umiestnenie do ústavu. Keď mu balila veci, našla pod jeho posteľou nepriestrelnú vestu. Jej syn mal vtedy iba 15 rokov.
V máji 2014, tesne po dovŕšení dospelosti, zmizol a matke zavolal až z tureckých hraníc. Tvrdil, že pracuje v utečeneckých táboroch, kde balí oblečenie, preváža vodu a pripravuje jedlo. Ale podľa dánskeho novinára, ktorý o ňom pripravuje knihu, prešiel do Sýrie a pridal sa Ahrar al-Sham, k frakcii islamistov so sídlom v Idlibe. V novembri prebehol medzi matkou a synom posledný rozhovor cez Viber. Karolina sa ho snažila prilákať domov, ale nič nepomohlo. V noci na 28. decembra 2014 zazvonil pri jej dverách jeden z Lucasových moslimským kamarátov. S plačom jej oznámil, že jej syn bol zranený. "Priamo vtedy a tam, som vedela, že mŕtvy," uviedla Karolina.
ISIS STOLE MY SON from HuffPost Highline on Vimeo.
OSLO
Otec Thoma Alexandra zomrel na predávkovanie, keď mal chlapec iba sedem rokov. v 14-tich u neho diagnostikovali poruchu pozornosti a hyperaktivitu a v dvadsiatke ho zatkli za drobné trestné činy. Bol závislým na čoraz tvrdších drogách, ktoré ho takmer dostali na druhý svet. Potom raz objavil moslimskú deklaráciu viery v šatni posilňovne a stal sa z neho nový človek. Vykašľal sa na heroín, dostal prácu a oženil sa s krásnou Maročankou. Jeho matka Torill bola v siedmom nebi. Netrvalo však dlho a rozviedol sa, aby si vzal druhú ženu zo Somálska, ktorá trvala na tom, že pôjdu žiť do moslimskej krajiny.
Na jar roku 2014 Torill dostala návštevu z PST, nórskej spravodajskej agentúry. ktorá mala podozrenie, že jej syn je členom extrémistickej skupiny, ktorá má v pláne pripojiť sa k Islamskému štátu a že im má zavolať, keby videla, že sa jej syn správa neštandardne. Keď Thom predal svoj majetok a oholil si bradu, zavolala PST, ale tá jej slová nebrala vážne. Svojho syna videla naposledy 26. júna 2014. Potom ho členovia skupiny odviezli na letisko, napriek tomu, že ho PST mala sledovať, pas mu nezobrala. Thom občas zavolal domov alebo napísal na Facebooku, ako sa má.
Podľa jeho slov pracoval v sýrskej Rakke, hlavnom sídle Islamského štátu, ako šofér. Onedlho Torill kontaktovali extrémisti v Osle, aby jej povedali, že jej syn je mŕtvy. Keďže neverila ich slovám, išla spolu s dcérou za mužom, ktorý ich syna a brata naviedol na boj v Sýrii. Na vlakovej stanici v Osle prelistoval pár fotografií na iPade až narazil na snímku, na ktorej bolo vidno Thoma Alexandra streleného do hlavy s jedným okom visiacim z jamky. Týždeň jej trvalo, kým sa z tohto zážitku spamätala a dokázala sa aspoň osprchovať. Bolesť cíti neustále.
Pohroma žien unesených IS: Dievča (†20) upálili zaživa, odmietlo extrémny sexuálny akt
BRUSEL
Saliha Ben Aliová je moderná Európanka, ktorá má marockých a tuniských predkov, ale všetky jej štyri deti sa narodili v Belgicku. Sama vyznáva potichu vyznáva islam, ale toto tiché praktizovanie nebolo dosť pre jej syna Sabriho, ktorý v auguste 2013 odišiel z domu bez jediného slova. O štyri dni neskôr poslal matke správu cez Facebook: "Mami, som v Sýrii, budeme spolu v nebi." Saliha sa snažila vysvetliť mu veci rozumne a tvrdila, že v Sýrii nie je žiadny džihád, ale občianska vojna. Preprogramovať jeho pokrútený výklad moslimskej viery sa jej ale nepodarilo.
And here we go: one of the most impressive pieces out so far on the mother's perspective. Let it sink in folks. Great...
Zveřejnil(a) Mothers for Life dne 12. srpen 2015
Keď bola na konferencii týkajúcej sa humanitárnej pomoci, zrazu ucítila prudké bolesti v bruchu, hoci dovtedy nikdy podobnými netrpela. Podľa jej slov to bolo, akoby sa na svet tlačilo dieťa. Odišla preto skôr domov a plakala celú noc. O tri neskôr prijal jej manžel telefonický hovor zo sýrskeho čísla. Povedali mu, že ich 19-ročný syn, chlapec, ktorý miloval reggae a rozhovory s matkou o svetových udalostiach, zabili v rovnaký deň, ako Saliha ochorela. Podľa nej to mal byť symbol, že jej dieťa zomiera.
Matky si musia pomáhať
Toto sú iba štyri ženy z tisícov ďalších, ktoré prišli o dieťa kvôli Islamskému štátu. Odvtedy, čo pred štyrmi rokmi začala občianska vojna v Sýrii, si našlo si cestu do Iraku a Sýrie, za účelom boja v radikálnych islamistických frakciách, okolo 20-tisíc cudzích štátnych príslušníkov. Viac než 3-tisíc pochádza zo západných krajín. Zatiaľ čo niektorí odchádzajú s požehnaním rodín, väčšina uteká v tajnosti. Ich rodičia sú ponechaní žiaľu. Je to veľmi špecifický smútok nad stratou dieťaťa, pocit viny, hanby a zároveň nepriateľstva zo strany kamarátov a susedov. Zapochybovanie o sebe, že netušili, čo sa odohrávať v dieťati, ktoré priviedli na svet. Za posledný rok desiatky týchto matiek z celého sveta navštívili jedna druhú a vytvorili zvláštnu alianciu, v ktorej si navzájom pomáhajú.