PARÍŽ - Budúci pondelok (30. novembra) sa v Paríži začina klimatická konferencia pod záštitou OSN. Zúčastnia sa jej mnohí svetoví lídri, ktorí by sa mali dohodnúť na pláne obmedzenia globálneho otepľovania a ďalších riešeniach. Prinášame vám základné otázky a odpovede súvisiace s týmto nepriaznivým javom vyvolaným ľudskou činnosťou.
Čo je globálne otepľovanie?
Pod pojmom globálne otepľovanie sa všeobecne rozumie nárast teploty Zeme v dôsledku zvyšovania koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére a prirodzenej variability klímy. Podľa údajov Sekretariátu Rámcovej konferencie konvencie OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) sa priemerná teplota za posledných 150 zdvihla o 0,8 stupňa Celzia. V Paríži by sa mala potvrdiť dohoda, podľa ktorej by globálne otepľovanie nemalo prekročiť dva stupne v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou.
Čo globálne otepľovanie spôsobuje?
Niektorí vedci a vedecké organizácie vidia priamu súvislosť medzi zvyšovaním teploty a ľudskou činnosťou. Podľa nich ľudstvo využívaním fosílnych palív produkuje veľké množstvo skleníkových plynov, ktoré prispievajú k ohrievaniu atmosféry. Medzivládny panel ku zmenám klímy (IPCC) vo svojej správe informuje, že koncentrácie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov v ovzduší vzrástli na úroveň, ktorá nemá obdobu najmenej za posledných 800-tisíc rokov. Spaľovanie fosílnych palív je hlavnou príčinou 40-percentného rastu koncentrácie oxidu uhličitého od čias priemyselnej revolúcie. Svetová produkcia skleníkových plynov sa zrýchľuje; z ročného rastu o 1,2 percenta v období rokov 1970 až 2000 na 2,2 percenta v dekáde 2000 až 2010.
Hrozivé varovanie svetových meteorológov: Pre planétu máme len samé zlé správy!
Teória človekom spôsobeného otepľovania má však aj svojich odporcov. Tvrdia, že vzťah medzi otepľovaním a ľudskou činnosťou nie je jasne preukázaný a môže ísť o prirodzený jav, ktorý sprevádza klímu od pradávna. Ako možnú príčinu týchto výkyvov uvádzajú napríklad zmeny slnečnej aktivity či drobné odchýlky v rotácii zemskej osi.
Čo je to skleníkový efekt?
Takzvaný skleníkový efekt je dôsledkom schopnosti atmosféry prepúšťať slnečné žiarenie a zároveň zadržiavať teplo odrazené od zemského povrchu. Ide o jav, ktorý je za normálnych okolností pre Zem prínosný, pretože bez neho by teplota zemského povrchu oproti súčasnému stavu asi o 33 stupňov nižšia. Mnohí vedci sa však obávajú, že ľudstvo zvýšenou produkciou skleníkových plynov tento efekt nežiaducim spôsobom stupňuje a spôsobuje tak globálne otepľovanie.
Aké sú najvýznamnejšie skleníkové plyny?
Najvýznamnejším skleníkovým plynom prirodzeného pôvodu je vodná para, ktorej podiel na celkovom skleníkovom efekte sa odhaduje v rozmedzí 60 až 80 percent. Najrozšírenejším skleníkovým plynom produkovaným v súvislosti s ľudskou činnosťou je oxid uhličitý, ktorý je zodpovedný za asi 60 percent globálneho otepľovania spôsobeného človekom. Okrem oxidu uhličitého sú do tejto kategórie radené aj metán (20 percent), halogénované uhľovodíky (14 percent) a oxid dusný (6 percent).
Aké sú zdroje skleníkových plynov?
Na prírastku emisií v rokoch 1970 až 2010 sa skoro z 80 percent podieľalo spaľovanie čierneho uhlia, ropy a zemného plynu a priemysel. Z jednotlivých odborov hospodárstva je najväčšou hrozbou výroba energie (35 percent), nasleduje poľnohospodárstvo a lesníctvo (24 percent), priemysel (21 percent), doprava (14 percent) a stavebníctvo (6 percent).
Oxid uhličitý a oxid dusný vzniká pri spaľovaní čierneho uhlia, ropy a zemného plynu. Hrozbu taktiež predstavuje výrub lesov, stromy totiž pohlcujú CO2 z atmosféry a pomáhajú tak regulovať podnebie. Hospodárske zvieratá pri trávení veľké množstvo metánu a hnojivá s obsahom dusíka emitujú oxid dusný. Na prírastku emisií sa výrazne podieľalo aj spaľovanie fosílnych palív a priemysel.
Kto sú najväčší znečisťovatelia ovzdušia?
V roku 2013 to bola Čína, ktorá sa na celkovom znečistení ovzdušia podieľala 29 percentami. Nasledujú USA (15 percent), India (7 percent), Rusko (5,3 percenta) a Japonsko (3,8 percenta). Najväčším európskym znečisťovateľom bolo Nemecko (2,2 percenta).
Aké následky môže globálne otepľovanie mať?
K často spomínaným následkom globálneho otepľovania patrí topenie ľadovcov a s ním spojený rast hladiny oceánov, ktorý môže ohroziť nízko položené prímorské oblasti. Ďalej je mu pripisovaný častejší výskyt extrémnych poveternostných javov ako sú záplavy, veľké horúčavy alebo hurikány. Zmeny počasia môžu kvôli neúrode uvrhnúť podľa Svetovej banky do chudoby ďalších sto miliónov ľudí. Niektorí vedci varujú aj pred možnosťou väčšieho rozšírenia malárie a ďalších chorôb, to by podľa Svetovej banky mohlo postihnúť až 200 miliónov ľudí. Hrozí aj vyhynutie až 30 percent živočíšnych a rastlinných druhov v prípade, že by teplota vzrástla o 2,4 percenta. Podľa IPCC by sa hladina svetového oceánu mohla zvýšiť do roku 2100 o 26 až 82 cm, čo by sa mohlo dotknúť až 280 miliónov ľudí. Vážnosť spomínaných hrozieb a miera ich vplyvu na život na Zemi je však stále predmetom sporov.
