BOSTON - Krajinám v oblasti Perzského zálivu, ktorá je srdcom ťažby ropy, hrozia vlny horúčav, v ktorých človek nemôže prežiť. Vyplýva to z vedeckej štúdie Massachusettského technického inštitútu (MIT) publikovanej v odbornom časopise Nature Climate Change.
Extrémne teplo sa bude týkať Abú Zabí, Dubaja, Dauhá, miest na pobreží Iránu a môže ohroziť aj účastníkov púte do Mekky. Ak ľudia nezastavia klimatické zmeny, budú po roku 2070 dni, ktoré teraz považujeme za extrémne teplé, vraj takmer každodennou realitou.
Profesori Jeremy Pal a Elfatih Eltahir, ktorí sa na štúdii podieľali, tvrdia, že mnohé oblasti Perzského zálivu sa v budúcnosti môžu začať podobať nehostinnej Afarskej panve na africkom pobreží Červeného mora. Tam sa dnes nechádza ani jedno trvalo obývané ľudské sídlo. Pokiaľ sa ale podarí obmedziť množstvo oxidu uhličitého, je možné tomuto vývoju zabrániť. Tento rok teploty v krajinách Perzského zálivu, kde rýchlo pribúda obyvateľstvo, dosiahli 50 stupňov Celzia a viedli k úmrtiu mnohých ľudí.
Experti predpovedajú: Rok 2015 najteplejší v histórii, ten budúci má prekonať všetky rekordy
"Dúfame, že táto informácia pomôže krajinám z oblasti vysvetliť, že obmedzenie produkcie oxidu uhličitého je v ich záujme. Je v ich záujme podporiť opatrenia, ktoré pomôžu obmedziť koncetráciu CO2," citoval britský denník The Guardian.
Štúdia opisuje vplyv vysokej koncentrácie CO2 v ovzduší na index WBT, čo je údaj pre kombináciu vysokej teploty a vysokej vlhkosti vzduchu. Pri hodnote WBT nad 35 stupňov stráca aj zdravý ľudský organizmus schopnosť ochladiť sa potením, čo môže mať už do šiestich hodín fatálne následky. Pre menej zdatných jedincov tento stav nastáva už pri hodnotách blížiacich sa k 35 stupňom. WBT 35 stupňov je kombináciou teploty 46 stupňov Celzia a 50-percentnej vlhkosti vzduchu. K týmto podmienkam sa tento rok v júli priblížil juhoiránsky Bandar Máhšahr.
Z počítačových modelov vyplýva, že fatálne hodnoty WBT sa môžu po roku 2070 na pobreží Perzského zálivu opakovať každých desať alebo dvadsať rokov. V tamojších mestách bude v lete bežná teplota 45 stupňov a v meste Kuvajt môže v niektorých rokoch dosiahnuť až 60 stupňov. Pri východnom pobreží Čierneho mora, v Saudskej Arábii, kde leží Mekka Džidda, projekcie počítajú s tým, že tam WBT neprekročí fatálnych 35 stupňov, ale dosiahnu 32, resp. 33 stupňov. Bude teda riskantné prejsť všetkými rituálmi púte do Mekky, z ktorých jeden je napríklad celodenné putovanie na horu Arafat.
Zatiaľ čo v bohatých krajinách Perzského zálivu obyvateľstvo extrémne podmienky môže prečkať v klimatizovaných priestoroch, v chudobných oblastiach, ako je napríklad Jemen, to bude ťažšie, a to najmä pre staršie osoby a deti. Modely predpokladajú, že v Jemene WBT dosiahne 33 stupňov.
Christoph Schär zo Švajčiarskeho technologického inštitútu v Zürichu (ETH) pripomenul úmrtie počas minulých vĺn horúceho počasia - v roku 2003 v Európe zomrelo 30 tisíc ľudí, v roku 2010 v Rusku 50 tisíc. Výskum ETH podľa neho poukázal na to, že vlny horúčav môžu byť v budúcnosti smrteľné pre kohokoľvek, aj pre mladšie a zdravé osoby. Štúdia poukazuje na nebezpečenstvo vplyvu otepľovania na zdravie človeka a na to, že zmeny môžu nastať rýchlejšie, ako sa pôvodne predpokladalo. Zraniteľnosť oblastí Perzského zálivu je daná špecifikami tamojšieho počasia - v lete je tam jasno, takže slnko rýchlo ohrieva morskú vodu, ktorá je plytká a ohreje sa skôr než voda v oceánoch. To je príčinou vysokej vlhkosti vzduchu.
