BERLÍN - Klimatický fenomén El Niňo sa už v minulosti postaral o extrémne výkyvy počasia, ktoré viedli ku katastrofám a následným stratám ľudských životov. A už čoskoro má udrieť opäť. A to v sile, akú sme už dlho nezažili. Môžu sa na extrémne počasie "tešiť" aj Slováci?
Odchýlky od bežného prúdenia vody a vzduchu v Tichom oceáne, ktoré vplývajú na počasie v rôznych častiach sveta, by mohli tento rok patriť medzi najsilnejšie, aké boli doteraz pozorované. Podľa odborníkov všetko nasvedčuje tomu, že periodický jav známy ako El Niňo sa opäť objaví v nadchádzajúcich mesiacoch a podobne ako v minulosti vo svete spôsobí mimoriadne výkyvy v počasí, upozorňuje v aktuálnom článku internetové vydanie nemeckého časopisu Spektrum der Wissenschaft.
Dlhodobo pozorovaný klimatický fenomén El Niňo sa objavuje v tropickom pásme Tichého oceánu nepravidelne v závere niektorých rokov, z čoho vyplýva jeho označenie španielskym výrazom pre "Ježiška". Neobvyklé vytváranie vrstvy teplejšej vody v časti Pacifiku pri pobrežiach Strednej Ameriky výrazne pociťuje nielen morská fauna v danej oblasti, ale prostredníctvom vyvolaných meteorologických zmien aj ľudia žijúci tisíce kilometrov ďaleko.
Podľa predpovedí na základe rôznych modelov je tentoraz potrebné rátať so „Super El Niňom“, ktorý by mohol prekonať extrémne úkazy v Tichomorí na prelome rokov 1997 a 1998. Išlo by tak o "jeden z najsilnejších javov El Niňo, aké boli kedy pozorované", uvádza stránka Spektrum.de. Na túto možnosť ešte v lete upozorňovali aj ďalšie svetové médiá, ktoré zaviedli výraz "Godzilla El Niňo".
Zmeny v prúdení morskej vody a vzduchu, ktoré sprevádzajú El Niňa, sa prejavujú po celom svete vrátane Európy, a to predovšetkým extrémnymi dažďovými zrážkami alebo naopak suchami. Predstavu o možných katastrofálnych následkoch dávajú záznamy z období 1982-83 a 1997-98, keď bol tento jav mimoriadne výrazný. Zatiaľ čo v Kalifornii a južných štátoch USA, ktoré trpia suchom, očakávajú výdatné dažde, v protiľahlej Indonézii či Austrálii môže nastať opačná situácia.
Zatiaľ posledný "Super El Niňo" z rokov 1997 a 1998 spôsobil v Indonézii obrovské lesné požiare, ktoré sú označované za najrozsiahlejšie za niekoľko storočí. Východnú Afriku v rovnakom období sužovali prudké dažde, ktoré vyvolali epidémiu tzv. horúčky priekopovej prepadliny. Ako ďalšie vtedajšie následky Spektrum der Wissenschaft spomína vznik nového jazera v Peruánskej púšti alebo nedostatok potravín spôsobený suchom na severe Brazílie. V Európe sa oproti tomu El Niňo v minulosti prejavoval skôr mierne, ako napríklad zmenami v prúdení vzduchu, ktorého intenzita určuje teploty vzduchu a výdatnosť zrážok. Nie je pritom jasné, či mohli s týmto fenoménom súvisieť aj smrtiace povodne v strednej Európe z roku 1997, ktoré mu predchádzali.
Podľa článku odvolávajúceho sa na odhady americkej meteorologickej služby "mnohé napovedá tomu, že na prelome rokov nastane veľmi silný El Niňo", pričom túto pravdepodobnosť vyčísľuje až na 95 percent. Kladie v ňom taktiež otázku, či bude aktuálny El Niňo najsilnejším za posledné storočia. Očakávania blížiaceho sa prechodu oceánu i atmosféry do neobvyklého stavu vychádzajú zo zvyšovania teploty morskej vody alebo sily tzv. západných vetrov. Super El Niňo mal nastať už v roku 2014, no predpovede sa nakoniec nepotvrdili.
Má sa Slovensko báť?
Podľa meteorológov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu na severnej pologuli, konkrétne v širšom priestore Európy, nie sú prejavy El Niňo v počasí také jednoznačné, ako je to na južnej pologuli. Určit sekundárne prejavy, podporujúce viac anomálií alebo sklonov k mimoriadnostiam až extrémom, v prejavoch počasia pozorujeme aj v európskom priestore. Odborníci však upozorňujú, že v súvislosti s blížiacou sa zimou netreba robiť predčasné závery. "Charakter nasledujúcej zimy môže na Slovensku teoreticky ovplyvniť aj aktuálne o niečo chladnejšia severná polovica Atlantického oceánu, čo môže mať brzdiaci vplyv na potenciálnu aktivitu tlakových níží nad ním. Istý vplyv môže mať aj súčasná nízka aktivita Slnka," vysvetlil klimatológ SHMÚ Pavol Faško.
Charakter nasledujúcej zimy, môže u nás teoreticky ovplyvniť aj aktuálne o niečo chladnejšia severná polovica Atlantického oceánu, čo môže mať brzdiaci vplyv na potenciálnu aktivitu tlakových níži nad ním. Určitý vplyv môže mať aj súčasná nízka aktivita Slnka.
Britov čaká extrémne tuhá zima
Stávkové kancelárie vo Veľkej Británii znížili šancu, že tamojší obyvatelia zažijú biele Vianoce, z 5:1 na 2:1. Stalo sa tak po tom, ako meteorológovia zverejnili predpoveď, podľa ktorej Britské ostrovy čaká mimoriadne krutá zima a v tejto súvislosti aj bohatá snehová nádielka.
Táto zima bude vraj najchladnejšia za posledných päť rokov. Počet dní so snehom či ľaďom odhadujú experti na 36, čo je na britské pomery nezvyčajne veľa. Aj teploty budú veľmi chabé - miestami majú klesnúť až na -16 stupňov Celzia. Je veľmi pravdepodobné, že počas vianočných sviatkov nastane v Londýne dopravný chaos, pretože sa v tejto oblasti predpokladá až päťdňová nepretržitá snehová a ľadová pokrývka.
"Čaká nás naozaj veľmi chladná zima. Severné Anglicko čelí chladnejšiemu počasiu, než je v tomto období bežný priemer, už dlhšie, a môže to ovplyvniť aj počasie na juhu krajiny. Ani predpoveď pre Škótsko nie je o nič priaznivejšia," uviedol meteorológ AccuWeather Tyler Roys.
Vinu za arktickú zimu podľa meteorológov nesie takmer 2,5 tisíc kilometrov široký studený prúd v severnom Atlantiku, ktorý sa začína 800 kilometrov západne od Británie. Za rekordne nízke teploty oceánu ale údajne môže aj topenie grónskeho ľadového príkrovu, čo taktiež spomaľuje Golfský prúd.
