GALANTA - Slovenskí lovci duchov sa opäť vybrali preskúmať miesto, kde sa vraj dejú veci medzi nebom a zemou. Tentokrát zašli do kaštieľa v Galante, ktorý je opradený mnohými tajomstvami, medzi inými duchom chlapca, ktorý sa tam má prechádzať so psom.
Členovia skupiny Slovak Ghost Hunters (SGH) majú za sebou ďalšiu výpravu. Smerovala do neogotického kaštieľa Esterházyovcov, ktorý sa nachádza v Galante. Prečo práve toto miesto? Poďme trošku do histórie. Kaštieľ bol postavený v roku 1633 bratmi Danielom a Pavlom Esterházym, zhruba o sto rokov neskôr bol prestavený do barokového slohu. Od roku 1993 je vo vlastníctve samosprávy štátu, v súčasnosti sa rekonštruuje.
Niektoré jazyky tvrdia, že v kaštieli sa prechádza dieťa so psom, vraj ho videli viacerí návštevníci. Tí takisto zaznamenali podivné dotyky a pocítili chlad v niektorých miestnostiach. Ako to naozaj je, zisťoval tím SGH.
Slovenskí lovci duchov v Rakúsku: To, čo zažili v miestnom bare, predčilo ich najhoršie obavy
Je piatok 25. septembra, stmieva a vyšetrovatelia paranormálnych javov majú pred sebou ďalšiu výzvu. Ešte ani poriadne nezačali lovci duchov vyšetrovať a už sa im na novom prístroji zvanom kinect (praktická pomôcka pri vyšetrovaní paranormálnych javov prepojená s obrazovkou, na ktorej sa zobrazuje neznáma entita) objavila nevysvetliteľná postava, ktorá stála vedľa členky SGH Martiny. Neskôr sa tím rozdelil na viacero skupín, ktoré sa pokúšali spojiť s duchom cez spirit box a nahrať ho na diktafón. Ešte nebola ani polnoc, keď to prišlo. "Cez spirit box začal s nami komunikovať duch, ktorý bol zjavne veľmi inteligentný. Pýtali sme sa ho, kde sa nachádza a nech dá nejaké znamenie. Požiadala som ho, aby zabuchol okno a on sa spýtal ako. Potom mi došlo, že všetky okná v izbe boli oblepené fóliou, lebo boli bez skla. Komunikoval s nami aj po tom, ako sme prešli do ďalšej miestnosti. Po pár minútach sme ale ducha stratili," hovorí Barbora.
Okrem tohto paranormálneho zážitku počuli lovci aj rôzne buchoty, ktoré si nevedeli vysvetliť. V jednej izbe napríklad akokeby niekto šliapal po rozbitom skle. Keď sa obzreli za sebou, videli, ako sa črepiny z rozbitého pohára hýbali na zemi. Pokúšali sa teda opäť spojiť s neznámou entitou, no tentoraz už, žiaľ, bezvýsledne. K žiadnej ďalšej aktivite neprišlo. Vyšetrovanie trvalo približne do jednej hodiny v noci. "Možno sa nás duch bál. Tento kaštieľ má rozhodne svoju históriu, no nechce nám ju ukázať," uzavrela Barbora.
