AJKA - Očití svedkovia hovorili o červenom cunami, skutočnosť ale bola ešte oveľa horšia. Pred piatimi rokmi, 4. októbra 2010, sa pri hlinikárni neďaleko západomaďarského mesta Ajka pretrhla nádrž s toxickým kalom a nebezpečná načerveno zafarbená tekutina pripravila o život desať osôb a zamorila plochu o rozlohe asi 40 kilometrov štvorcových. Bola to jedna z najhorších priemyselných havárii v dejinách Maďarska.
Do umelo vytvorených lagún v okolí továrne už v časoch komunizmu ukladali tekutý odpad vznikajúci pri spracovaní bauxitu. Išlo o kal tvorený množstvom zlúčenín vrátane oxidov železa, ktoré mu dodávali charakteristickú oranžovočervenú farbu. Hoci odpad obsahoval určité množstvo nebezpečných ťažkých kovov, hlavné riziko pre životné prostredie predstavovala jeho vysoká zásaditosť. Hodnotou pH sa červená masa vyrovnala lúhu a pri kontakte s pokožkou spôsobovala chemické popáleniny.
Nakoľko sa majiteľ továrne, spoločnosť MAL, zaujímal o stav nádrží, nie je doteraz isté. Podľa niektorých svedectiev sa už niekoľko mesiacov pred tragickou udalosťou objavil v hrádzi priesak, ktorý naznačoval hroziace nebezpečenstvo. Hlinený val odolával tlaku uskladneného materiálu až do začiatku októbra 2010, kedy sa pretrhol. Zhruba 800 tisíc kubíkov kaustického bahna vytieklo po svahu do okolia a popritom pohlcovalo všetko, čo mu stálo v ceste. Očití svedkovia neskôr hovorili o červenej cunami, ktorá v priebehu niekoľkých okamihov zaplavila blízku obec Kolontár až do výšky dvoch metrov. Nábytok a dokonca aj niektoré autá vlna odniesla aj dva kilometre ďaleko. Zaplavené boli stovky domov a hektáre polí. Krajina vyzerala ako povrch planéty Mars - červená a bez života.
Niekoľko ľudí sa v prívale bahna utopilo, iní po niekoľkých dňoch podľahli následkom zranení. Celkovo si katastrofa vyžiadala desať obetí a 150 ľuďom spôsobila zranenia, prevažne popáleniny kože.Okrem Kolontára utrpelo najväčšie škody neďaleké mestečko Devecser a v menšej miere aj niekoľko ďalších obcí v okolí. Ich obyvatelia museli byť okamžite evakuovaní a do svojich domovov sa mohli vrátiť až po niekoľkých dňoch, keď dokončili bezpečnostný val zaisťujúci ochranu pred dôsledkami prípadného úniku zvyšku chemikálií z poškodenej lagúny.
Rozsah pohromy prinútil vládu premiéra Viktora Orbána vyhlásiť núdzový stav v troch postihnutých župách a povolať armádu s ťažkou technikou a vrtuľníky. Obyvateľom zdevastovaných obcí vláda sľúbila zaplatiť všetky škody. Veľkorysá ponuka ale neskôr vyvolala nespokojnosť medzi postihnutými, ktorým sa nepáčil príliš pomalý prístup pri vyplácaní kompenzácií.
Povodné špekulácie hovoriace o tom, že kal obsahuje prudko jedovatý kyanid a je rádioaktívny, sa našťastie nepotvrdili. Aj napriek tomu panovala obava z možných následkov jeho prieniku do vôd Dunaja. Čierne scenáre sa chvalabohu nevyplnili. Alkalická nečistota síce vyhubila život pri rieke Marcal, do európskeho veľtoku ale kal pritiekol už zneutralizovaný a zriedený, takže väčšie škody nenapáchal.
Maďarské úrady uložili v roku 2012 hlinikárenskej spoločnosti MAL za spôsobené ekologické škody pokutu vo výške 135,1 miliardy forintov (431,6 miliónov eur). Štát nad firmou krátko po nehode prevzal kontrolu, aby dohliadol na bezpečnosť ďalšej prevádzky a odstraňovanie škôd. Pred týždňom podnik označil za "strategicky mimoriadne dôležitý". Toto najnovšie opatrenie by podľa MTI malo zabrániť krachu hlinikárne a zachovať tisíce pracovných miest.
V roku 2012 začal vo Veszpréme proces s pätnástimi ľuďmi, ktorí boli obvinení z podielu na katastrofe. Medzi obvinenými sa ocitli vtedajší vysokí predstavitelia hlinikárne, vrátane niekdajšieho generálneho manažéra Zoltána Bakonyiho. Obvinenie má niekoľko bodov, okrem iného nedbalosť s následkom smrti, hrubé porušenie predpisov pre nakladanie s odpadom alebo ekologické škody z nedbanlivosti. Štátny žalobca žiada pre všetkých obvinených nepodmienečný trest v dĺžke päť až desať rokov.
