BERLÍN - Nemecký strmhlavý bombardér Junkers Ju 87, ktorý prvýkrát vzlietol 17. septembra 1935, bol predovšetkým v prvých mesiacoch vojny považovaný za superzbraň. Vďaka ich nasadeniu pri útokoch na Poľsko, Škandináviu, Belgicko, Holandsko a Francúzsko, a tiež vďaka nacistickej propagande, získali Stuky, ako bombardéry prezývali, punc neomylných likvidátorov zvolených cieľov.
O povesť jednej z najobávanejších zbraní prišli až v bitke o Anglicko, kde sa v priamej konfrontácii s britskými stíhačkami neosvedčili a ukázali sa ako veľmi zraniteľné. Luftwaffe ich však aj potom úspešne nasadzovala napríklad na Balkáne, v Stredomorí a v ZSSR.
Dôkaz o Hitlerovej neporaziteľnosti odhalený: Chemici Tretej ríše dávali vojakom tajnú zbraň
Prvý prototyp dvojmiestneho lietadla (pilot a strelec) bol poháňaný motorom Rolls-Royce, druhý prototyp už mal nemecký motor s výkonom 471 kW. Ten ale nezvládol let s požadovaným nákladom bômb, tak ho v roku 1938 nahradil silnejší motor s výkonom 882 kW (verzia Ju 87B) a lietadlo tak unieslo až 700 kg bômb. Stroj bol navrhnutý tak, aby dokázal prudko poklesnúť pod ostrým uhlom a zhadzovať bomby z malej výšky.
Sériová výroba začala na jeseň 1938, po prvý raz boli Stuky nasadené v španielskej občianskej vojne. Postupne sa vyrábalo niekoľko verzií, napríklad začiatkom 40. rokov vzlietli nová verzia Ju 87D a z nej vychádzajúca protitanková Ju 87G. Počas druhej svetovej vojny sa vyrobilo okolo 6000 lietadiel Junkers Ju 87, zachovalo sa ale len niekoľko exemplárov, ktoré sú väčšinou súčasťou múzejných zbierok.
