LONDÝN/PRAHA - Stíhačka Hawker Hurricane nebola modernejšia, rýchlejšia alebo snáď lepšie vyzbrojená než slávnejšia Supermarine Spitfire. Napriek tomu však Hurricany s pláteným poťahom zohrali hlavnú úlohu v obrane pred nemeckými náletmi počas roka 1940 a ich piloti sa asi najviac zaslúžili o víťazstvo v bitke o Britániu. Prototyp lietadla, ktoré vzniklo trochu napriek počiatočnému nezáujmu velenia britského Kráľovského letectva (RAF), prvýkrát vzlietol 6. novembra 1935.
Superzbraň, z ktorej mali všetci strach: Neomylný likvidátor ničil všetko, čo mu prišlo do cesty
Továreň Hawker, patriaca slávnemu leteckému konštruktérovi z prvej svetovej vojny Thomasovi Sopwithovi, pritom svoj jednoplošník spočiatku vyvíjala na "vlastnú päsť". Na začiatku 30. rokov 20. storočia ešte vládli nebu veľmi obratné dvojplošníky s pevným podvozkom - a konzervatívne založení predstavitelia armády o novinky príliš nestáli. Konštruktér Sidney Camm bol ale iného názoru, a vďaka podpore továrne mohol aj napriek odťažitému postoju vlády vyvíjať stroj, ktorý by lepšie vyhovoval novej dobe.
Napätá medzinárodná situácia aj úspešné zahraničné projekty jednoplošných stíhačiek (už lietajúci sovietsky Polikarpov I-16 alebo práve vyvíjaný Messerschmitt Bf 109) ale viedli ministerstvo letectva k zmene názoru. V rámci snahy o rýchlu modernizáciu RAF tak na jeseň 1934 si úradníci na základe Cammovho snaženia objednali nový stíhací jednoplošník. Špecifikácie takmer presne zodpovedali už vyvíjanému lietadlu, len guľomety mal Hawkerov stroj spočiatku len štyri namiesto požadovaných ôsmich.
Ešte bezmenné lietadlo bolo hotové v auguste 1935, potom ho mechanici rozložili, previezli na letisko v Brooklands a opäť zostavili. Po týždňoch pozemných skúšok 6. novembra 1935 zasadol do pilotnej kabíny strieborného stroja s typickou britskou kokardou a označením K5083 skúsený šéfpilot firmy Hawker George Bulman a riadený jeho skúsenými rukami a nohami sa prvýkrát vzniesol do vzduchu. V rýchlom slede nasledovali ďalšie skúšobné lety a čoskoro bolo jasné, že sa zrodila podarená stíhačka.
Kráľovské letectvo si výrobu svojej prvej stíhačky modernej koncepcie objednalo v júni 1936 a o mesiac neskôr ju kráľ Eduard VIII. oficiálne pokrstil menom Hurricane. Do výzbroje RAF prvé Hurricany zaradili na jeseň 1937, zhruba o rok skôr než slávnejšie Spitfiry. Za tými síce zaostávali výkonom, na druhej strane ale ponúkala tradičnejšia konštrukcia Hawker Huricane aj rad výhod. Výroba bola podstatne jednoduchšia a tiež rýchlejšia, čo bolo v nadchádzajúcej vojne veľké plus.
Pred vypuknutím bitky o Britániu tak britské letectvo disponovalo 29 peruťami Hurricane (lietali na nich aj príslušníci československej 310. perute) a len 19 letkami Spitfirov. Hurricany navyše zniesli rozsiahle poškodenie, z mnohých stretov vyviazli aj vďaka tomu, že ich pláteným poťahom granát nemeckej stíhačky len neškodne preletel, namiesto aby explodoval. A keď už bol stroj poškodený, išiel ľahko opraviť, dve tretiny z havarovaných či prestrelených Hurricanov sa vrátili späť do vzduchu.
Američania budú mať nové bombardéry: Jadrový útok na akúkoľvek časť Zeme!
Hurricany a Spitfiry sa počas bitky o Britániu vhodne dopĺňali - zatiaľ čo Spitfiry bojovali hlavne s rýchlymi a obratnými Messerschmittmi Bf 109, Hurricany ničili bombardéry. Aj vďaka tomu Hawker Hurricane počas bitky o Britániu zostrelili viac nepriateľských strojov ako Spitfiry, pomer bol zhruba tri ku dvom v prospech plátnom potiahnutých stíhačiek. S postupom vojny a stále väčším počtom vyrobených Spitfirov ale Hurricany postupne opúšťali službu v prvej línii.
Dobre sa však uplatnili na menej exponovaných bojiskách, napríklad najúspešnejší pilot Hurricane Marmaduke Pattle dosiahol svojich 35 zostrelov na tomto stroji počas roka 1941 v Grécku. Hurricany lietali aj v Afrike či Barme, námorný variant Sea Hurricane slúžil na lietadlových lodiach. Do roku 1944 sa ich celkom vyrobilo 14.500, okrem Británie lietali aj v rade ďalších krajín od Južnej Ameriky cez Afriku až po Áziu.
