BRATISLAVA - Tretia ríša napadla Poľsko 1. septembra 1939 po nacistami zinscenovanom útoku. Naplánovaná zámienka rozpútala druhú svetovú vojnu, do ktorej sa podľa vopred podpísaného Paktu Molotov-Ribbentrop zapojila 17. septembra aj armáda Sovietskeho zväzu, ktorá zaútočila na Poľsko z východu. Osud krajiny a jej obyvateľov bol spečatený. Čakalo ich utrpenie pod vládou dvoch diktátorov, ktorí sa napokon obrátili proti sebe. Dochádzalo k popravám vojakov aj civilných osôb, zvláštna pozornosť však bola venovaná vyššej vrstve a inteligencii. Počas Katynského masakru bolo povraždených približne 20 až 26-tisíc osôb a dodnes zaťažuje rusko-poľské vzťahy.
Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Austrália a Nový Zéland vyhlásili 3. septembra Nemecku vojnu, ale k žiadnym väčším akciám nepristúpili. Nedostatočne zmobilizované poľské vojsko nedokázalo vzdorovať vyše 50 nemeckým divíziám, ktoré vtrhli do krajiny. Vo vzduchu malo taktiež početnú i technickú prevahu Luftwaffe, disponujúce cca 2000 lietadlami. Nemecké jednotky tak ľahko prenikali zo severu a juhozápadu až k Varšave.
Šance Poliakov na úspech boli minimálne, ale definitívne zhasli 17. septembra, keď sa Sovietsky zväz v súlade s tajnými dohodami pridal k útoku a napadol Poľsko z východu. Sovietske vojsko obsadilo poľské územie po líniu na riekach Narew-Visla-San. Poľská vláda aj časť velenia utiekli z krajiny do Rumunska. 28. septembra Varšava kapitulovala. Ako posledné jednotky kladúce organizovaný odpor sa vzdali do 5. októbra oddiely generála Franciszka Kleeberga. Uvádza sa vo wikipedii.
Poľská armáda utrpela ťažké straty, niektoré mestá boli ťažko poškodené rozsiahlym bombardovaním. Krajinu z 2/3 obsadilo nacistické Nemecko, zvyšok si prakticky bez boja zabral stalinský Sovietsky zväz. V nasledujúcich rokoch muselo obyvateľstvo čeliť mimoriadnymi zverstvám zo strany obidvoch víťazov.
Poľsko malo zo všetkých štátov, ktoré poznamenala druhá svetová vojna, najväčšie straty v prepočítaní na počet obyvateľov. V tomto období zahynulo zhruba 5 600 000 poľských občanov (niektoré zdroje uvádzajú 6 miliónov), z toho bolo 3 000 000 obetí židovského holokaustu, 400 tisíc mŕtvych či zavraždených poľských vojakov a 2 200 000 civilistov.
Po obsadení Poľska Nemci voči Poliakom začali brutálny politický teror, odnárodňovanie a germanizáciu. Dochádzalo k popravám poľských vojakov i civilných osôb, zvláštna pozornosť však bola venovaná poľskej vyššej vrstve a poľskej inteligencii. Nemci tiež uskutočnili odsun poľských obyvateľov na východ, pričom bolo zo svojich domovov vysťahovaných asi 100 000 Poliakov. Poliaci boli tiež vo veľkej miere nasadzovaní na nútené práce, pri ktorých mnoho z nich zahynulo.
V Sovietmi obsadenej časti krajiny panoval teror tak isto ukrutný, ako v tej nemeckej. Tragický osud postihol zajatých poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie, ktorí boli zavraždení v priebehu roku 1940. Masové popravy sa stali známe ako Katyňský masaker, odohrali sa vo viacerých zajateckých táboroch, najmä v Smolenskej oblasti.
"V niekoľkostočlenných skupinách ich postupne vlakom cez Smolensk prevážali do menšej železničnej stanice Gniazdovo. Tu vystupovali z vlaku uprostred kordónu tvoreného príslušníkmi NKVD, ktorí mali nasadené bajonety. V skupinách po tridsiatich nasadali na autobusy, ktoré ich odvážali do Kozích vrchov, na okraj lesa s názvom Katyň. V tamojšom zariadení NKVD ich podrobili osobnej prehliadke a odobrali im cennosti. (...) Zajatcov odvádzali do jednej z budov komplexu, kde ich postupne popravovali. Ich telá potom, zrejme nákladným autom, odviezli po tridsiatich do masového hrobu vykopaného v lese. Táto procedúra pokračovala, kým všetkých 4410 zajatcov poslaných z Kozelska nezastrelili," opisuje priebeh jedného z masakrov Timothy Snyder vo svojej knihe Krvavé územie: Európa medzi Hitlerom a Stalinom.
