BRATISLAVA/ALŽÍR - Pred 61 rokmi, 9. septembra 1954, postihlo provinciu Chlef na severe Alžírska zemetrasenie o sile 6,8 stupňa Richterovej stupnice. V jeho dôsledku prišlo o život 1250 ľudí a zranilo sa ich ďalších 3000. Oblasť bola doslova v ruinách. Išlo dovtedy o najhoršie zemetrasenie v histórii na africkom kontinente.
Pohyb tektonických dosiek pod pohorím Atlas má na svedomí každoročné menšie či väčšie zemetrasenia v Alžírsku, ale to, ktoré prišlo v roku 1954, malo predsa len iný priebeh. Podľa United States Geological Survey sa epicentrum nachádzalo v hĺbke deväť kilometrov a otrasy boli také silné, že spôsobili zosuvy v Stredozemnom mori, ktoré sa postarali o prerezanie piatich podmorských telefónnych káblov. Aj vďaka tomuto prerušeniu spojenia dokázali vedci presne určiť, kedy prepukla ničivá skaza.
Zemetrasenie zasiahlo provinciu Chlef o 2.17 h. ráno miestneho času a prvotné otrasy trvali 12 sekúnd. Počet obetí najprv stanovili na 396, neskôr sa odhady zvýšili na približne 800, ale konečný výsledok bol ešte hrozivejší: 1250 mŕtvych. Okrem toho si prírodný úkaz vyžiadal aj 3000 zranených a zdevastoval celú provinciu. Niektoré obete boli pochované zaživa v posteliach.
Otrasy sa potom rozšírili na západ k Mostaganemu, na juh do Tiaretu, a na východ k Tizi Ouzou. Spôsobili viditeľné praskliny v krajine pozdĺž masívu Dahra a tí, čo prežili, opísali, že im padanie sutín pripomínalo "bombardovanie miest v Európe".
United States Geological Survey zaradilo zemetrasenie z roku 1954 medzi najsmrteľnejšie v histórii a agentúra AFP hlásila, že to bolo najhoršie zemetrasenie v severnej Afrike. Orléansville, ako sa vtedy Chlef menoval, bol spustošený a jeho pätina úplne zničená. Hoci Alžírsko malo vypracované stavebné predpisy pre prípady zemetrasení už v roku 1717, práve rok 1954 priniesol komplexné reformy pre seizmicky odolné prevedenie.
