ZWICKAU - Kazateľ Johannes Kneifel vie, o čom hovorí, keď povie: "Ľudia sa môžu meniť". Tento tridsaťtriročný urastený muž s hrdzavo blonďavými vlasmi má totiž za sebou prerod. Kedysi bol neonacista, pred 16 rokmi jedného človeka zbil až tak, že zomrel. Kvôli tomu skončil vo väzení. Teraz chodí po školách, zaoberá sa prevenciou extrémizmu a svoje zážitky spísal v knihe. Nabáda, aby ľudia mladých pravicových extrémistov neodpisovali a radšej im nechali otvorenú cestu späť do spoločnosti.
Nikto si nemôže byť istý, že neskĺzne k extrémizmu, hovorí Kneifel. "To vždy závisí na situácii, okolí a rozpoložení človeka." U rodičov sa práve veľmi dobre necítil. Matka mala roztrúsenú sklerózu, otec bol skoro nevidiaci. Keď prišli o prácu, neboli pre Johanessa a jeho dvoch súrodencov peniaze. Hanbil sa za bezmocnosť rodičov, rozčuľovala ho. Kričal, urážal, ponižoval. Až oveľa neskôr mu došlo, že sa snažili stáť pri ňom, chodili na súdne pojednávania. "To nebola samozrejmosť, oni trpeli," pripúšťa.
Rodina sa ale rozpadla. Kneifel musel ísť krátko po tom do psychiatrickej liečebne pre mládež, v trinástich rokoch mal prvý kontakt s pravicovými radikálmi a o rok neskôr už k nim patril. "Dávajú človeku pocit, že je u nich vítaný, pripadal som si tam, ako by som mal nový domov," spomína. Vtedy začal ale veľa piť a biť sa. "Násilie je v týchto kruhoch normálnym prostriedkom k tomu, ako niečo zmeniť. Vtedy som si myslel, že bez násilia to nejde," hovorí.
A tak mu neprišlo nič divné na tom, keď v auguste 1999, keď mal sedemnásť rokov, s kamarátom zbil jedného štyridsaťštyriročného odporcu neonacistov. Do muža, ktorý ležal na zemi, v jednom kuse kopal. Vraj odpovedal ich obrazu nepriateľa. Muž na následky zranení zomrel a Kneifel bol za smrteľné ublíženie na zdraví odsúdený na päťročný trest vo väznici pre mladistvých. "Možno by bolo všetko inak, keby sa vtedy vyskytol niekto - napríklad učiteľ, ktorý dokáže nadchnúť pre demokraciu a hodnoty republiky," premýšľa mladík. Ale nikto taký nebol. Keď teraz Johanees stojí pred školákmi, snaží sa im dodať odvahu, aby využívali možnosti, aké demokracia ponúka a aby sa angažovali.
Neuveriteľný príbeh významného Slováka: Koncetrák, gestapo, väzeň troch politických režimov
Kneifelov prerod začal v nápravnom zariadení v dolnosaskom Hameln. Vyučil sa za obrábača, chodil na omše, stýkal sa migrantmi, moslimami - teda svojimi predošlými nepriateľmi, a na svoje prekvapenie s nimi dobre vychádzal. "To oni mi ako prví dali druhú šancu," poznamenáva. Intenzívne sa zaoberal náboženstvom, hovoril s väzenskými duchovnými a prežíval pocity, ktoré predtým nepoznal.
Po prepustení nadviazal kontakty s náboženskou komunitou, dorobil si maturitu a vyštudoval seminár slobodných evanjelických zborov v Elstale neďaleko Berlína. V súčasnosti býva v saskom meste Zwickau (Cvikov), z ktorého okolia pochádza jeho bývalá žena. Je kazateľom na voľnej nohe, zbor v neďalekom Wilkau-Hasslau by ho rád mal ako stáleho farára. "Rozprával nám o svojej minulosti, členovia zboru o všetkom vedia. Stal sa z neho iný človek," uviedol zástupca miestneho vedenia cirkevného spoločenstva.
