NAGASAKI/PRAHA - Iba dve mestá na svete sa doteraz stali terčom jadrového bombardovania. Nad prvým z nich, japonskou Hirošimou, vystúpal charakteristický hríbovitý oblak 6. augusta 1945. O tri dni neskôr poznalo účinky tejto mimoriadne ničivej zbrane aj mesto Nagasaki. Snaha Spojených štátov prinútiť Tokio ku kapitulácii a vyhnúť sa stratám pri dobývaní japonských ostrovov pripravila v Nagasaki o život až 80-tisíc osôb, prevažne civilistov.
Nad Hirošimou vyšlo druhé slnko: Desivý obraz posledného súdu, 260-tisíc mŕtvych
V lete 1945 sa Európa tešila z konca najhoršieho ozbrojeného konfliktu v histórii. Na druhom konci sveta, v juhovýchodnej Ázii, však boje aj naďalej pokračovali. Hoci Američania postupne dobývali jeden pacifický ostrov za druhým, Japonsko odmietalo zápas vzdať. V zatvrdilom postoji ho nedokázali zviklať ani nálety amerického letectva, ktoré v priebehu vojny vážne poškodili okolo 67 japonských miest vrátane Tokia.
Za týchto okolností zvažovali predstavitelia Spojených štátov možnosť prinútiť cisára Hirohita ku kapitulácii silou. Velenie armády preto vypracovalo návrhy operácií Olympic a Coronet, ktorých cieľom bolo dobyť hlavné japonské ostrovy Kjúšú a Honšú. Podľa odhadov sa mali straty na životoch len na strane USA pohybovať rádovo v státisícoch mužov.
Koncom júla 1945 vyslali Spojenci zo svojho zasadnutia v Postupime Japonsku posledné varovanie. Buď bezpodmienečná kapitulácia, alebo "okamžité a úplné zničenie." Tokio prešlo ultimátum mlčaním, načo americký prezident Harry Truman siahol ku krajnému riešeniu. Tým bolo použitie nového druhu zbrane - atómovej bomby.
Šiesteho augusta 1945 sa vysoko nad Hirošimou objavil striebristý bombardér amerického letectva, ktorý zo svojich útrob vypustil podlhovastý predmet. Uránová bomba prezývaná Little Boy (Chlapček) explodovala šesťsto metrov nad zemou. Hoci jadrová reakcia prebehla ani nie v jednom a pol percente štiepneho materiálu, stačilo to na výbuch o sile 13 až 18-tisíc ton trinitrotoluénu (TNT).
Ohnivá guľa, sprevádzaná silnou tlakovou vlnou a radiáciou, sa prehnala Hirošimou a nekompromisne spálila a zmietla všetko, čo jej stálo v ceste. Následné snímkovanie epicentra výbuchu ukázalo na mieste niekdajších domov prakticky holú planinu s malými zvyškami budov. V ich troskách bezprostredne zahynulo 70.000 až 80.000 osôb.
Pretože ani táto demonštrácia sily neprinútila japonskú vládu ku kapitulácii, bolo rozhodnuté o bombardovaní ďalšieho cieľa, ktorým malo byť mesto Kokura. Posádka bombardéra B-29, ktorý niesol meno Bockscar, však 9. augusta nemohla kvôli oblačnosti zamerať cieľ, a preto sa rozhodla zhodiť svoj náklad na druhý terč v poradí. Tým bolo významné prístavné a priemyselné centrum Nagasaki.
Záblesk plutóniovej bomby prezývanej Fat Man (Tlsťoch) rozžiaril nebo nad mestom dve minúty po jedenástej dopoludní. Sila explózie sa rovnala 21-tisíc tonám TNT a bola teda ešte väčšia, než v prípade Hirošimy. Napriek tomu "Tlsťoch" napáchal menej škôd než "Chlapček." Príčinou bol predovšetkým kopcovitý terén v Nagasaki, ktorý časť tlakovej vlny odtienil.
Aj tak bolo zhruba 40 percent mesta zničených alebo vážne poškodených, a podľa rôznych zdrojov okamžite zahynulo 30.000 až 39.000 osôb. Ďalší ľudia podľahli následkom pôsobenia rádioaktívneho žiarenia v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Múzeum v Nagasaki uvádza, že celkové straty predstavovali 73.884 mŕtvych a 74.909 ranených.
Až skaza druhého mesta prinútila Japonsko k pristúpeniu na požiadavky Spojencov. Bezpodmienečnú kapituláciu národu oznámili rozhlasom 15. augusta 1945.
