WASHINGTON - Hoci Lochnesskú príšeru nikto nikdy poriadne nevidel, niektorí ľudia majú pred ňou rešpekt a veria, že existuje. Možno by sa však mali skôr obávať skutočných monštier, ktoré sa vo vode nachádzajú. Jedným z nich je napríklad vyše 3 tony vážiaca bomba, naplnená nezverejneným množstvom uránu a 180 kilami výbušnín. Stratila sa niekde pri pobreží Savannahu v americkej Georgii, kam sa ročne chodia slniť tisíce dovolenkárov.
Nad Hirošimou vyšlo druhé slnko: Desivý obraz posledného súdu, 260-tisíc mŕtvych
Mk-15, ktorá je jednou zo stoviek jadrových bômb stratených pri leteckých alebo námorných nešťastiach, musela byť vypustená do vody v prvých mesiacoch roku 1958 počas tajnej misie, ktorá simulovala zhodenie zbraní hromadného ničenia na sovietske mesto. Lietadlo B-47, nesúce bombu, sa niekedy po polnoci dostalo do kolízie so stíhačkou F-86 a núdzovo pristálo na leteckej základni mimo Savannah. Predtým ale pilot, plukovník Howard Richardson, vypustil bombu niekoľko míľ od pobrežia. Posádka prežila a Richardson získal za svoje úsilie vyznamenanie.
Ozbrojené sily síce hľadali pumu po incidente dva mesiace, ale bolo zlé počasie, voda studená a viditeľnosť zlá. 16. apríla 1958 armáda vyhlásila bombu za "nenávratne stratenú." Dnes platí, že je nízke riziko a malá pravdepodobnosť, že by explodovala, ale všetko súvisí iba s jedným slovom načmáraným atramentom - "simulované". Malo ísť teda o bombu bez detonačných kapsúl, ktorá nebola schopná jadrového výbuchu. Niektorí však spochybňujú jeho platnosť.
"Je to jednoducho absurdné," hovorí Douglas Keeney, vojenský historik. "Táto poznámka, ktorá sa objavila teraz, o 50 rokov neskôr, je jediný dokument z tisícky, ktorý hovorí, že je neškodná. Je to hlúpe," dodáva. Mnoho skôr redigovaných dokumentov, vrátane svedectva Kongresu z roku 1966 uvádza, že bomba bola kompletná, obsahujúca nielen urán, ale aj plutónium - zložku, ktorá robí pumu smrtiacou. Ak by nastal jadrový výbuch, mohol by byť 100 krát ničivejší ako ten pri bombe v Hirošime.
Kým vláda oficiálne prestala hľadať bombu, miestni obyvatelia nezabudli. V skutočnosti sa stala legendárnou súčasťou histórie Savannahu. Stále však kolujú obavy z možných dopadov na životné prostredie. Podplukovník amerického letectva vo výslužbe Derek Duke (70) zašiel ešte ďalej a v roku 2004 viedol pátranie. V plytkej vode pri pobreží Savannah narazil na vysokú radiáciu, ale ďalšie vyšetrovanie dospelo k záveru, že namerané hodnoty sú normálne pre prirodzene sa vyskytujúce minerály v okolí. Napriek tomu Duke hovorí, že je to "neuveriteľný príbeh, ktorý žije ďalej, rovnako ako Big Foot." Podľa neho je bomba pre vládu príliš politicky citlivá. Ak sa v nej však nachádza nukleárna kapsula, môže byť použitá ako zbraň proti Amerike, ak ju nájde nepriateľ.
Či už smrtiaca, alebo nie, zabudnutá bomba je len jednou z tisícok nehôd jadrových zbraní v rokoch 1950 až 1968, Historik Eric Schlosser vo svojej knihe Command and Control vyvracia oficiálny zoznam Pentagonu, podľa ktorého došlo v Amerike len k 32 nehodám. Podľa neho ich bolo viac ako tisíc. "Všeobecne platí, že celá táto vec je stále zahalená obrovským tajomstvom," uviedol Schlosser pre portál ozy.com. "Niet pochýb o tom, že existuje mnoho ďalších nehôd a zoznam Pentagonu je v podstate bezvýznamný."
