BRATISLAVA - Slovensko si v utorok 21. júla pripomenie 135. výročie narodenia jednej z najvýznamnejších osobností svojich novodobých dejín - generála Milana Rastislava Štefánika. Bol významným astronómom, vojenským pilotom, francúzskym generálom a jedným z prvých Slovákov, ktorí viackrát vystúpili na horu Mont Blanc.
M. R. Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny, rodenej Jurenkovej. Jeho otec bol pevný "národniar a slavianofil", v rovnakom duchu vychovával aj svoje deti.
Už počas študentských rokov sa výrazne spoločensky angažoval, pričom prejavil svoje sympatie k hlasistom. V roku 1898 začal študovať stavebné inžinierstvo a vstúpil do spolku Detvan. V roku 1900 prestúpil na Karlovu univerzitu v Prahe, kde navštevoval prednášky z astronómie, fyziky, optiky a matematiky. Štúdium ukončil dizertáciou z astronómie v roku 1904. Pracoval v meudonskom observatóriu neďaleko Paríža s francúzskym astronómom a fyzikom, profesorom Pierrom Julesom Césarom Janssenom. Počas svojich astronomických výskumných ciest navštívil strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku.
Štefánik plnil mnohé úlohy a diplomatické misie v mene francúzskej vlády. V roku 1910 ho Astronomický ústav vyslal na Tahiti, aby skúmal dráhu Halleyho kométy a zatmenie Slnka 28. apríla 1911 vo Vavau na súostroví Tonga. S cieľom uskutočniť pozorovania založil na hore Faiere jednoduchú hvezdáreň. Štefánik patril medzi prvých fotografov v Tichomorskej oblasti a na Tahiti.
Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie. Cez vojnu spolupracoval s T. G. Masarykom a E. Benešom a cieľavedome sa usiloval realizovať spolu s nimi víziu spoločného československého štátu. Štefánik trval na československej jednote vzhľadom na vtedajšiu situáciu Slovákov v Uhorsku a na vojnové ciele veľmocí. To však ešte neurčovalo vnútorné usporiadanie budúceho československého štátu. Štefánik uvažoval o spojení Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska, pričom každé z týchto území, teda i Slovensko, malo mať vlastný krajinský (zemský) snem. Tieto zatiaľ málo konkretizované predstavy neboli vzdialené od úmyslov niektorých slovenských politikov.
Po príchode zo Sibíri sa Štefánik počas mierovej konferencie v Paríži v marci 1919 kriticky vyjadril o malom počte Slovákov vo vláde, ale aj o Pittsburskej dohode a niektorých Benešových krokoch v oblasti zahraničnej politiky. Štefánik bol jedným z iniciátorov a signatárov tzv. Kyjevského zápisu z 29. augusta 1916. Uvádza sa v ňom, že "Česi a Slováci sú si vedomí, že sú úzko spätí navzájom tak životnými záujmami, ako i pokrvnými zväzkami. Želajú si vyvinúť sa v jednotný, politicky nerozdielny a slobodný národ pod záštitou a protekciou štvordohody". Nebola to proklamácia etnického a jazykového čechoslovakizmu, ale prihlásenie sa k politickému národnému spoločenstvu, čiže vyjadrenie vôle utvoriť spoločný štát, zdôrazniac zároveň, že sa neuvažuje o dvojfederácii, konzervujúcej kritizovaný rakúsko-uhorský dualizmus.
Štefánik vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Z postu francúzskeho generála a neskoršieho československého ministra vojny reorganizoval československé jednotky na Sibíri.
4. mája 1919 odletel z talianskeho mesta Udine do Bratislavy na dvojplošníku Caproni Ca 33 spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Všetci zahynuli tragicky v troskách lietadla, ktorým sa vracal do vlasti. O príčinách pádu lietadla vo Vajnoroch pri Bratislave a okolnostiach Štefánikovej smrti, ktorý mal vtedy len 38 rokov, dodnes neprestali kolovať mýty a špekulácie. Podľa oficiálnej teórie sa pod letecké nešťastie podpísalo zlé počasie (svedkovia to však vyvrátili, pretože v osudný deň bolo slnečno a len slabý vietor) a technická porucha stroja. Viacerí historici tvrdia, že mohlo ísť o atentát, a to buď z francúzskej, resp. talianskej strany (obe presadzovali geopolitický záujem v strednej Európe) či priamo z radov Beneša alebo Masaryka. Konkrétne medzi Benešom a Štefánikom panovalo krátko pred smrťou veľké nepriateľstvo.
Na počesť M. R. Štefánika 4. mája 1999 vo francúzskom meste Meudon postavili na terase pred Observatóriom sochu. Bývalý prezident SR Rudolf Schuster udelil Štefánikovi 7. mája 2004 hodnosť generála Ozbrojených síl Slovenskej republiky in memoriam. Generálovi Štefánikovi udelili 21. júla 2004 preukaz vojnového veterána s číslom 0001. Stalo sa tak na slávnosti v Košariskách pri príležitosti 124. výročia jeho narodenia.
