PARÍŽ - Máme veriť snom predpovedajúcim budúcnosť? Otázka stará ako ľudstvo samo si zasluhuje vedecký prístup. "Okolo 70 percent ľudí tvrdí, že vo sne videli udalosti, ktoré sa potom tiež skutočne stali," hovorí neurologička Isabelle Arnulfová. Nemožno teda povedať, že vždy išlo o obyčajnú zhodu okolností.
Mágia pozitívneho myslenia: Týchto 5 rád vo vás naštartuje nového človeka, ale má to háčik!
Aby problém objasnila, vybrala si expertka za pokusných "králikov" 2324 študentov, ktorí sa pripravovali na skúšky na parížskej fakulte Pierra a Marie Curieových, kde vyučuje. Jej tím sa ich v prvý deň skúšok opýtal, či sa im predošlú noc snívalo o skúškach a či vo sne skúšku urobili alebo nie. Potom vedci čakali na skutočné výsledky skúšok.
A záver? Nočné scenáre, ktoré boli väčšinou pesimistické, nemali pre predvídanie vecí žiadnu hodnotu. "Študenti, ktorí vo sne skúšky neurobili, u nich v skutočnosti neprepadli," konštatovala profesorka Arnulfová.
Zaujímavé však bolo, že všetkých prvých desať prijatých malo nočné mory, kedy sa im zdalo, že prišli na skúšky neskoro alebo odovzdali prázdny hárok papiera. Všeobecne sa dá povedať, že čím viac študenti o skúškach snívali, tým boli ich známky lepšie. Akoby sa mozog v noci cvičil a v predvídaní skúšok redukoval strach z neznámeho.
A iné vysvetlenie? "Náš mozog produkuje tisíce snov, na ktoré sa nepamätáme. Keď potom nastane skutočná udalosť, spomenieme si na sen, ktorý sa k nej vzťahoval, a tak máme dojem, že sme ju predvídali," hovorí profesorka Arnulfová, ktorú citoval francúzsky týždenník L'express.
Vedci zistili, ako dosiahnuť, aby ľudia zostali vo sne pri vedomí: je potrebné stimulovať ich mozog slabým elektrickým prúdom. Ide o veľký objav v tajomnej sfére snov. Hovorí sa tomu "priezračný sen". V spánku si uvedomujete, že sníte a ovplyvňujete beh udalostí. Preberiete sa zo škaredého sna, prežívate úžasné dobrodružstvo, vyhnete sa smrti. Dosiahnuť toto vedomie vyžaduje často dlhodobú prácu. Vedci túto problematiku skúmali od 19. storočia, ale až nedávna štúdia zverejnená v časopise Nature Neuroscience znamená istý prelom.
Nemeckí vedci objavili, že stimulácie pomocou elektrického prúdu vyvolávajú tento účinok počas fázy spánku označovanej ako paradoxná, kedy vznikajú sny, na ktoré si spomíname.
Expertka na spánok, psychologička Ursula Vossová z Goetheho univerzity vo Frankfurte nad Mohanom a jej tím uskutočnili sériu pokusov so 27 mužmi a ženami. Po troch minútach neprerušeného paradoxného spánku vyslali vedci cez lebku slabý elektrický prúd do frontálnej a temporálnej zóny mozgu. Ide o bezbolestnú procedúru. Krátko potom pacientov prebudili a pýtali sa ich na ich sny.
Keď vedci použili frekvenciu 25 alebo 40 Hz, väčšina pokusných osôb uviedla, že sa videli akoby zvonku, že boli akýmisi divákmi, ktorí sa na seba pozerajú na obrazovke. Takisto často hovorili, že si uvedomovali, že snívajú.
Vedci mienia túto techniku využívať na terapeutické účely. Podľa ich štúdie by táto metóda mohla prispieť k liečbe niektorých príznakov schizofrénie. Mohla by tiež pomáhať obetiam posttraumatického stresu zbaviť sa nočných môr tým, že by ich ponorila do stavu priezračného sna, aby mohli snívanie priamo ovládať, uviedli vedci.
