BINZ - Rozsiahly nacistický rekreačný komplex Prora na baltskom ostrove Rujana mal podľa plánov staviteľov slúžiť na ubytovanie 20-tisíc turistov. Sedemdesiat rokov po skončení druhej svetovej vojny síce čiastočne rekreačnú funkciu plní, väčšina budov ale chátra a zarastá náletovými drevinami. Plného využitia sa komplex zrejme nikdy nedočká, pretože infraštruktúra na Rujane by nedokázala pojať ďalšie tisíce dovolenkárov.
Panika v raji: Dovolenkárom sa v luxusnom hoteli na Cypre pokúsili uniesť deti!
Štyri kilometre dlhý kolos, ktorý kopíruje pobrežie zátoky Prorer Wiek, naplánovala nacistická pracovná organizácia Kraft durch Freude (Radosťou k sile) ako vzorové rekreačné zariadenie pre nemeckých robotníkov. Všetky dvojlôžkové izby o rozlohe desať metrov štvorcových mali mať výhľad na more, pre návštevníkov mali byť pripravené veľké spoločenské miestnosti, telocvične aj bazén. Základný kameň komplexu položili v roku 1936, vlastná stavba sa začala v roku 1938 a do vypuknutia vojny sa podarilo dokončiť hrubú stavbu ôsmich polkilometrových ubytovacích blokov.
Vojna stavbu prerušila, Prora ju ovšem prestála v dobrom stave. "Rujana nemala za vojny strategický význam, preto bola takmer úplne ušetrená náletov a Prora z nej vyšla bez škôd," hovorí sprievodca po komplexe Jan Seldler. "Po vojne ale komplex poslúžil ako zdroj stavebného materiálu a najjužnejší blok bol natoľko poškodený, že musel byť odstrelený," doplnil.
Zostávajúcu časť Prory obsadila východonemecká armáda a využívala ju ako kasárne. Po zjednotení Nemecka v roku 1990 objekt prešiel do vlastníctva štátu, ktorý ho po niekoľkých neúspešných pokusoch v roku 2004 predal súkromným investorom. Tí prebudovali časť komplexu na hostel a časť na prázdninové apartmány, väčšina obrej stavby však zostáva nevyužitá.
"Zo statického hľadiska je celý komplex v poriadku, ale aby mohol byť využívaný, bola by potrebná vysoká investícia. Fasády, ktoré vznikli v čase, keď Proru využívala východonemecká armáda, sú presiaknuté vodou, pretože sa o ne od zjednotenia nikto nestaral. Navyše do pivníc preniká voda, ktorá sa tam hromadí, pretože nie je odčerpávaná. V ďalších častiach pivníc sa vŕšia odpadky, ktoré tam ľudia nelegálne vyvážajú," povedal Seldler.
Situáciu komplikuje aj to, že sa na nacistický komplex vzťahuje pamiatková ochrana. "Štát chráni Proru ako pamätník gigantizmu, v ktorého duchu plánovali nacisti svoje stavby. Pamiatková ochrana sa vzťahuje na stav, v akom nacisti komplex zanechali, teda na hrubú stavbu. To síce umožňuje interiéry prestavať, ako to urobili prevádzkovatelia hostela, zakázaná je ale napríklad prístavba balkónov. A balkóny patria medzi základné vybavenie, ktoré hľadajú turisti, ktorí si chcú na celú sezónu prenajať apartmánové bývanie na pobreží Rujany," vysvetľuje Seldler.
Väčšina komplexu tak zostáva prázdna. Okolie Prory zarastá borovicami a výhľad na more, ktorý mal kedysi rekreačný komplex ponúkať zo všetkých izieb, vystriedala zeleň stromov. Spoločenské sály neboli nikdy dostavané, ich ruiny sa postupne rozpadajú a z bezpečnostných dôvodov je k nim zakázaný vstup. V niekdajšej administratívnej budove komplexu funguje diskotéka a reštaurácia, časť komplexu slúži dokumentačnému centru, ktoré pripomína okolnosti vzniku rekreačného centra a jeho využitie pre nacistickú propagandu.
"Že by Prora niekedy ponúkla ubytovanie pre 20.000 ľudí, ale aj len pre polovicu, je teraz nepredstaviteľné," povedal Seldler. "Nie je to dané len stavom zariadení. Turistická kapacita Rujany je už naplnená. Z pevniny sem vedie jediná hlavná cesta a v lete, keď vrcholí turistická sezóna, je pri striedaní turnusov úplne preťažená. Ďalšie autá sa sem jednoducho nezmestia," uzavrel.
