SOUL/PRAHA - Kórejská vojna, ktorá vypukla 25. júna 1950 vpádom severokórejskej armády do Južnej Kórey, je jedným z najhorších ozbrojených konfliktov dvadsiateho storočia. Počas troch rokov v nej zahynulo podľa rôznych odhadov tri až deväť miliónov obetí, predpokladaný cieľ v podobe násilného zjednotenia Kórejského polostrova dosiahnutý nebol.
REPORTÁŽ zo Severnej Kórey: Šoky na každom kroku, ČSSR bola oproti nej rozvinutá krajina!
V júli 1953 uzavreli obe strany prímerie, mierová zmluva doteraz podpísaná nebola. Medzikorejský summit v roku 2000 viedol k prechodnému zlepšeniu vzájomných vzťahov, ale napätie bolo po niekoľkých rokoch obnovené, okrem iného kvôli jadrovým skúškam KĽDR.
Už v priebehu druhej svetovej vojny sa Spojenci dohodli, že po piatich rokoch spoločnej správy vznikne na Kórejskom polostrove jednotný štát. Kórea bola podľa klauzúl v Postupimskej dohode v auguste 1945 rozdelená, pričom sever sa ocitol pod vplyvom Sovietskeho zväzu a na juhu mali hlavné slovo Spojené štáty. V roku 1948 vznikla na severe Kórejská ľudovodemokratická republika a na juhu Kórejská republika. Vlády oboch krajín sa vyhlasovali za jediného legitímneho predstaviteľa celej Kórey.
Sovietsko-amerického súperenie využil severokórejský vodca Kim Ir-sen, ktorému sa na jar 1950 podarilo za podpory Číny presvedčiť Josifa Stalina o tom, že sa v prípade masívneho vojenského úderu juhokórejská vláda rýchlo zrúti. A tak v júni 1950 vtrhli desaťtisíce vojakov Kórejskej ľudovej armády do Južnej Kórey. Dva dni po útoku Bezpečnostná rada OSN na konaní, ktorého sa nezúčastnil zástupca Sovietskeho zväzu, označila Severnú Kóreu za agresora a vyzvala svet k jej odrazeniu.
Americký prezident Harry Truman bez toho, aby požiadal Kongres USA o súhlas s vyhlásením vojny, okamžite nariadil, aby americké vojská pomohli Južnej Kórei ako súčasť tzv. policajných síl OSN. Prvé americké jednotky do bojov zasiahli 4. júla 1950, na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady sa k americkým jednotkám pod vlajkou OSN pripojilo ďalších 15 krajín, ktoré poskytli vojakov a lekársku aj materiálnu pomoc. Kórejská vojna sa tak stala prvým konfliktom, do ktorého OSN vojensky zasiahla.
Prímerie medzi KĽDR a Južnou Kóreou po tri roky trvajúcej vojne bolo podpísané 27. júla 1953 v dedinke Panmundžom.
Kórejská vojna sa do dejín zapísala ako najkrvavejšia vojna druhej polovice 20. storočia. Straty Číňanov boli takmer milión ľudí, Spojených štátov vyše 54.000 a Sovietskeho zväzu 299 obetí. Straty Kórejčanov nie sú presne známe, uvádzajú sa v rozpätí od troch miliónov do deviatich miliónov ľudí; dve tretiny z nich boli civilisti.
Panmundžom je dnes spoločným bezpečnostným územím priamo na hraniciach oboch kórejských štátov. Štyri belasé budovy dedinky sa nachádzajú priamo na hranici. V ich strede je stôl pokrytý zelenou plsťou, rozdelený v polovici hraničnou čiarou. Civilní hostia z každej strany sa môžu dostať do bezprostrednej blízkosti budov.
Politické napätie medzi oboma Kóreami je v Panmundžome viditeľné aj navonok. Hliadky z juhokórejskej strany s čiernymi prilbami na hlavách držia stráž v "bojovom" postoji, s pokrčenými kolenami a rukami symbolicky pripravenými na úder. Niekoľko metrov od spoločných priestorov je už budova strážená severokórejskou hliadkou v typických širokých brigadírkach.
Demilitarizovaná zóna je na severnej i južnej strane ohraničená zátarasami a vysokými plotmi s ostnatým drôtom. Rozorané pásmo je určené na kontrolu prípadných nelegálnych vstupov. Dvoma najbližšími dedinkami z oboch strán sú v podaní južných Kórejčanov "Slobodná dedina" na južnej strane a "Propagačná dedina" na strane severnej.
Severokórejský vodca Kim Čong-un počas novoročného príhovoru v januári 2015 uviedol, že "niet dôvodu", aby sa nemohol uskutočniť summit na najvyššej úrovni medzi KĽDR a susednou Južnou Kóreou. Juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje sa v januári 2015 vyjadrila, že je prístupná stretnutiu so severokórejským vodcom Kim Čong-unom a ich rozhovor ničím nepodmieňuje.
Z KĽDR prebehne do Južnej Kórey každoročne viac než 1000 dezertérov, väčšina z nich prechádza cez Čínu. Neobvyklý spôsob prechodu - priamo cez zamínovanú demilitarizovanú zónu - si zvolil v júni 2015 mladý severokórejský vojak.
