BRATISLAVA - Dnešní Európania, ako naznačil výskum, prišli v dobe bronzovej z Kaukazu. Dnešní Európania prišli v dobe bronzovej z oblasti Kaukazu, zistili vedci skúmaním viac ako stovky pozostatkov nájdených pri archeologických výskumoch od Dánska až po Altaj. Výskum viedli bádatelia na univerzitách v Kodani a Gothenburgu.
Na rozsiahlej štúdii spolupracoval tiež archeológ Jan Kolář z Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne. Objav zverejnili v stredu v prestížnom časopise Nature, ako oznámila hovorkyňa univerzity Tereza Fojtová.
Dnešné euroázijské populácie sú podľa výskumu geneticky omnoho bližšie tým z doby bronzovej ako k predchádzajúcim neolitickým roľníkom či mezolitickým lovcom a zberačom. Vedci už dlho vedia, že doba bronzová priniesla množstvo zmien v usporiadaní spoločnosti. „O pôvode zmien sa však viedli a stále sa vedú diskusie v zmysle, či sú ich korene skôr v pomalom šírení myšlienok, tovaru a ľudí, alebo v rozsiahlych migráciách skupín obyvateľov,“ uviedol Kolář.
Časť skúmania génov z ľudských pozostatkov zo začiatku doby bronzovej teraz podporuje myšlienku, že spoločenské zmeny so sebou priniesla migrácia. Tomu zodpovedá aj fakt, že začiatok doby bronzovej sa spája so šírením indoeurópskych jazykov. Výsledky genetickej analýzy nevídaného množstva vzoriek ukazuje, že na začiatku doby bronzovej sa v DNA populácie žijúcej v severnej a strednej Európe objavuje impulz z oblasti Kaukazu.
„V archeológii by sme to mohli spájať s expanziou jamovej kultúry z oblasti čiernomorských a kaspických stepí. Ľudia patriaci k tejto kultúre však odchádzali aj na východ a na začiatku doby bronzovej sa týmto prepojili oblasti od Škandinávie po Altaj,“ povedal Kolář.
Výskum genómu ľudí z doby bronzovej priniesol aj ďalšie zistenia. Napríklad to, že geneticky zakódovaná tolerancia laktózy bola v dobre bronzovej v strednej Európe veľmi nízka. Naopak u stepných populácií jamovej kultúry je vysoká, čo naznačuje, že práve vďaka tejto pravekej expanzii sa v európskej genetickej informácii tolerancia na laktózu rozšírila.
„Migrácie z doby spred zhruba 5000 rokmi, tak môžeme dať nielen do súvislosti so spoločenskými zmenami, šírením indoeurópskych jazykov, ale aj do súvislosti so schopnosťou tráviť mlieko v dospelom veku,“ uviedol Kolář.
