AMSTERDAM – O projekte Mars One sa vie pomerne dosť, čoskoro bude dokonca jasné, kto dostane šancu kolonizovať červenú planétu. V podstate nič sa ale nevie o živote po tom, ako sa ľuďom podarí úspešne sa na planéte najpodobnejšej Zemi usídliť. Talentovaní študenti prestížnej univerzity Massachusetts Institute of Technology (MIT) preto priniesli simuláciu života na Marse. Kolonizátorov podľa nich čaká istá a pomerne rýchla smrť.
V roku 2011 to bol iba šialený nápad, no o dva roky neskôr sa tisíce ľudí po celom svete prihlásili, že práve oni chcú byť tí, ktorí pripravia Mars pre ďalšie generácie. Dnes už poznáme finálovú stovku, z ktorej vzíde 20 pre niekoho odvážnych, pre iných zatracovaných ľudí ochotných absolvovať jednosmernú cestu na červenú planétu.
V tomto roku sa začali finalisti pripravovať, aby sa zabezpečil hladký priebeh aspoň počiatočnej fázy projektu. Každé dva roky by mali štyria ľudia pristáť na povrchu a ubytovať sa vo vopred pripravených kapsuliach. Budú žmýkať vodu zo zatiaľ nehostinného Marsu, budú sa snažiť, aby rastliny rástli aj v červenom prachu a budú dúfať. No podľa expertov z MIT potrvá len 68 dní, kým umrie prvý člen posádky.
Príčina je jednoduchá. Pestovanie rastlín vo vesmíre má zvýšiť podiel kyslíka v okolí. Avšak v uzavretom plastovom domove kolonizátorov sa môže práve vďaka tomu neznesiteľne zvýšiť tlak. Technológia, ktorá by umožnila separátnu manipuláciu s rastlinami vytvoreným kyslíkom a dusíkom, zatiaľ neexistuje. Nedokonalá manipulácia podľa Kokiho Ho, Samuela Schreinera, Andrewa Owensa a Olivera de Wecka (autorov štúdie) spôsobí požiar.
Ďalším problémom je vlhkosť, ktorá sa práve kvôli rastlinám bude pohybovať niekde na úrovni 100 percent. Všetko sa dá, samozrejme, vyriešiť tým, že by sa rastliny a jedlo pestovalo oddelene od ľudí. Avšak to bude vyžadovať vynesenie materiálu navyše, s ktorým technici a inžinieri doteraz nepočítali. Iróniou je, že by bolo omnoho jednoduchšie priniesť si na Mars dostatočné zásoby jedla miesto toho, aby si ich astronauti sami pestovali.
Materiálna podpora prvej posádky si bude vyžadovať štart až 15 rakiet, čo bude stáť okolo 4,5 miliardy dolárov, ako uvádza web qz.com. Spolu s výcvikom, výstavbou vesmírnej lode a komunikačnej technológie sa suma navýši na 6 miliárd dolárov. Generálny riaditeľ a spoluzakladateľ Bas Lansdorp však výsledky tejto správy odmieta a tvrdí, že študenti MIT nemali na hĺbkovú analýzu dostatok času. Koniec koncov, uvidí sa, kto má pravdu.
