CANBERRA - Austrálski vedci konečne vyriešili záhadu, ktorá 17 rokov obostierala tajomné signály, ktoré opakovane zachytávali v radioteleskopickom observatóriu pri austrálskom mestečku Parkes. Pôvodcom signálov bola mikrovlnná rúra, ktorú používali zamestnanci observatória, napísal denník The Guardian.
Rušivé rádiové signály vedci prvýkrát zaznamenali pri najznámejšom austrálskom rádioteleskope v roku 1998, uviedol šéf oddelenia astrofyziky vo vládnom výskumnom ústave CSIRO Simon Johnston.
Vtedy astronómovia predpokladali, že signály pochádzajú z atmosféry a že sú pravdepodobne spojené s búrkovými bleskami. Signály, ktoré vedci nazývali pracovne perytony, sa objavovali len raz, dvakrát do roka. Ich zdroj bol podľa nich pravdepodobne "dosť blízky, do piatich kilometrov od teleskopu".
Až v tomto roku ale našli skutočného vinníka. Tento rok 1. januára inštalovali v zariadení nový prijímač, ktorý rušenie sledoval, a zachytili silné signály 2,4 gigahertzov, čo je frekvencia využívaná mikrovlnnými rúrami.
K interferencii došlo len vo chvíli, keď boli dvierka rúry otvorené predčasne, než sa dokončilo ohrievanie jedla. "Ak (rúru) nastavíte na ohrievanie a otvoríte ju, aby ste sa pozreli dovnútra, dôjde k rušivému efektu," povedal Johnston.
Astronómovia spravidla obsluhujú teleskop diaľkovo a nie sú priamo v Parkes prítomní. V observatóriu však pracuje tím zamestnancov, ktorý sa stará o údržbu zariadení. Práve títo ľudia tu používali mikrovlnnú rúru na ohrievanie kávy či obeda.
Johnston uviedol, že "podozrivé perytony" (krátke rádiové signály o dĺžke niekoľko milisekúnd, nazvané podľa bájneho stvorenia perytona, teda jeleňa s vtáčími krídlami), boli registrované iba vo dne, a nie večer, keď všetci zamestnanci už mali smenu za sebou a boli doma.
Signály sa objavovali len zriedkavo, pretože k rušeniu dochádzalo iba vtedy, keď bol teleskop namierený smerom k mikrovlnnej rúre. "A keď zachytíte len pár signálov, je ťažké odhaliť podstatu veci," konštatoval Johnston.
Interferencia je veľmi častým problémom, s ktorým sa astronómovia stretávajú. Podľa Johnstona existuje mnoho vecí, ktoré činnosť rádioteleskopu v Parkes rušia. Ide okrem iného o rozhlasové vysielanie na veľmi krátkych vlnách (FM), digitálna televízia, mobilné telefóny či bezdrôtový internet. "Ak by sme chceli mať observatórium v Sydney, bolo by rádiové rušenie tak príšerné, že by sme náš astronomický signál nikdy nezachytili," konštatoval Johnston.
Radioteleskopické observatórium, ktoré sa nachádza 20 km južne od mesta Parkes v Novom Južnom Walese v Austrálii, bolo jedným z niekoľkých, ktoré sa podieľali na zbere fotografického materiálu posielaného na Zem Apollom 11 počas jeho pristátia na Mesiaci v júni 1969.
Teleskop pri mestečku Parkes inštalovali pred 50 rokmi, "v miestach, kde líšky dávajú dobrú noc", pripomenul Johnston. Vtedy bol teleskop vzdialený akémukoľvek rušeniu vysielacích rádiových zariadení. V posledných rokoch je však rušenie spôsobované digitálnymi prístrojmi v observatóriu stále silnejšie.
Aj preto sa v púštnej oblasti v štáte Západná Austrália stavia nový teleskop zvaný Australian Square Kilometre Array Pathfinder (ASKAP). Johnston vybranú lokalitu označil za "najpokojnejšie miesto na Zemi pre astronómov". "Nie je tam mobilné pokrytie, žiadne vysielace stanice, wifi - je to nedotknutá, tichá časť krajiny a môžeme sa odtiaľto pozerať do vesmíru a vidieť veci, ktoré v Parkes nevidíme," povedal Johnston o teleskope, ktorý má byť dokončený v roku 2016.
