JERUZALEM - Nedávny výskum palestínskej kuchyne z čias Ježiša Krista vytvoril teoretickú rekonštrukciu pokrmov, ktoré mohli byť na stole jeho poslednej večere s apoštolmi. Podľa odborníkov však Ježiš s najväčšou pravdepodobnosťou s apoštolmi nevečeral uprostred veľkého stola.
Podľa odborníkov boli na stole pravdepodobne olivy, dusený pokrm z fazule, horké byliny, ovocie, jahňacie mäso, rybacia omáčka, nekvasený chlieb či aromatizované víno, uvádza Discovery.com. Keď maliari zobrazovali Ježiša s 12 apoštolmi sediac uprostred obdĺžnikového stola, mýlili sa. Pri poslednej večeri totiž s najväčšou pravdepodobnosťou sedeli na vankúšoch rozmiestnených na zemi, ako to robievali aj Rimania.
Čítajte tiež: Geológ z Československa našiel v hrobke Ježiša kontroverzný dôkaz!
Takéto závery potvrdila aj štúdia dvoch talianskych archeológov, ktorí vychádzali z biblických textov, židovských spisov a archeologických výskumov z Jeruzalemu z prvého storočia nášho letopočtu. „Biblia opisuje, čo sa počas večer stalo, ale nie detaily, čo Ježiš s jeho 12-člennou skupinou jedol,“ vysvetlil odborník na staroveké potraviny Generoso Urciuoli. „Východiskom skúmania je predpoklad, že Ježiš bol Žid, a teda on aj jeho učeníci dodržiavali židovské stravovacie tradície,“ dodal Urciuoli.
Maliari večeru skreslili
Ježiš podľa Písma zdieľal poslednú večeru so svojimi učeníkmi pred zradou Judáša a svojím zajatím a ukrižovaním. Jedným z najslávnejších vyobrazení poslednej večere je dielo Leonarda da Vinci, ktoré má skôr symbolický význam a nie je podľa Urciuola historicky vierohodné. Obraz, ktorý vzniká na základe výskumov, je odlišný od toho, ako stvárňovali túto udalosť umelci. „Jedlo bývalo v Palestíne umiestnené na nízkych stoloch a stolujúci jedli v pololežiacej polohe na vankúšoch alebo kobercoch,“ spresnil archeológ.
Judáš sedel po Kristovej ľavici
Taniere a misky boli pravdepodobne zhotovené z kameňa, o čom svedčí množstvo vykopávok z oblasti Galilei. „Židia pravidelne používali kamenné nádoby, pretože boli menej náchylné k prenosu nečistôt,“ pokračuje Urciuoli. Ďalšou možnosťou bolo použitie jemnej červenej keramiky, ktorá bola v tom období rozšírená ako medzinárodný trend. Aj zasadací poriadok mal svoje pravidlá – napravo sedel najdôležitejší člen a naľavo hlavný hosť. „Verše z evanjelia naznačujú, že Judáš sedel veľmi blízko Ježiša, pravdepodobne bol jeho najbližším zľava,“ uvažuje odborník. Judáš mal ponoriť chlieb do Ježišovej misky a toto tvrdenie dosvedčuje aj zvyk spoločného stravovania.
Večera sa mohla podľa archeológov odohrať počas jesenného židovského Sviatku stánkov, ktorým si pripomínali roky Izraelitov strávená vo vyhnanstve na púšti. Podľa Markovho evanjelia mal totiž Ježiš pripraviť poslednú večeru na „prvý deň nekvasených chlebov, keď obetovali baránka“. Ak by sa konanie večer zhodovalo so spomínaným sviatkom, s veľkou pravdepodobnosťou jedli stolujúci jahňacie mäso, myslia si archeológovia.
