NEW YORK/BERLÍN – Niekedy je ťažké odhadnúť, ako sa veci vyvinú. Mohol by o tom rozprávať aj autor článku v New York Times z 21. novembra roku 1922, ktorý Adolfa Hitlera označil za dobrého rečníka, ktorého oslavujú ako proroka a ekonomického spasiteľa. Jeho antisemitizmus opísal ako politický nástroj prilákania más a zdôraznil, že ho z týchto dôvodov iba zveličuje. Aký to bol omyl!
Novinár Cyril Brown poslal svoj príspevok z Mníchova, avšak článok napísal bez toho, aby sa s Hitlerom priamo stretol. Svoj názor na budúceho masového vraha nevídaných rozmerov musel neskôr ľutovať. Napísal totiž, že Hitler vlastne nemá vlastný program, že iba zbiera voličov, s ktorými by mohol vybudovať silnú spoločnosť. Zašiel dokonca tak ďaleko, že antisemitizmus v jeho rečiach označil za šou.
„Nemôžete očakávať, že masy pochopia a ocenia vaše reálne ciele. Musíte ich kŕmiť hrubšími sústami a nápadmi ako antisemitizmus. Bolo by politicky nesprávne povedať im pravdu o tom, kam ich v skutočnosti vediete,“ citujú slávne noviny ešte slávnejšieho vraha miliónov Židov. Hitlerov antisemitizmus podľa Brownových zdrojov nebol „ani tak násilný či skutočný, ako to znelo“.
Aj keď prestížne noviny New York Times správne definovali proti komu vlastne Hitler bojuje, veľmi nesprávne vyhodnotili jeho ciele. Židia, komunisti, boľševici, marxisti a separatisti boli nepriateľmi ríše číslo jeden. No v čase náboru do strany Hitler spomínal aj vysoké náklady na život ako dôsledky Versaillskej dohody, ktorá mohla za nepriaznivú ekonomickú aj sociálnu situáciu vo vtedajšom Nemecku.
Samotný charakter Hitlera Brown vystihol veľmi dobre, avšak podcenil jeho jednoznačne krvavé zámery. Brown sa údajne spoľahol na „spoľahlivé, dobre informované zdroje“, ktoré mu povedali, že Hitlera sa netreba báť. Týmito slovami dnes nesprávny odhad v článku ospravedlňuje aj New York Times. V prípade muža zodpovedného za druhú svetovú vojnu sa však pomýlili ešte raz, keď v roku 1924 po jeho prepustení z väzenia predpokladali, že je „skrotený“.
