RÍM - Hudba vychádzala Beethovenovej priamo zo srdca. A to doslova. Niektoré nečakané zmeny rytmu v početných ťažiskových dielach tohto veľkého skladateľa boli zrejme spojené s arytmiou, ktorú trpel. Aspoň tak to tvrdia americkí vedci z Michiganskej a Washingtonskej univerzity.
Tím zložený z kardiológa, muzikológa a experta na históriu lekárstva ukázal, ako rytmus v niekoľkých slávnych skladbách slávneho nemeckého hudobníka sledoval tlkot jeho srdca, čiže ako boli niektoré nečakané zmeny rytmu spôsobené arytmiou.
"Keď srdce tlčie nepravidelne, deje sa tak podľa predvídateľných schém. My si myslíme, že sme identifikovali takéto schémy v niektorých Beethovenových dielach," uviedol profesor interného lekárstva z Michiganskej univerzity Joel Howel, jeden z autorov štúdie zverejnenej v časopise Perspectives in Biology and Medicine .
"Vzájomné pôsobenie medzi mysľou a telom podmieňuje spôsob, akým prežívame skutočnosť. A to je obzvlášť zrejmé vo svete výtvarného umenia a hudby, ktoré odrážajú najintímnejšie skúsenosti," cituje Howela taliansky denník Corriere della Sera.
Bádatelia študovali rytmus mnohých skladieb a snažili sa ho priradiť k tomu, čo sa deje pri arytmii, teda keď srdce bije príliš pomaly, príliš rýchlo alebo nepravidelne. Niektoré nečakané zmeny rytmu a tóniny v Beethovenovej hudbe sa skutočne zrejme zhodujú so zmenami v srdcovom rytme.
Príkladom môže byť slávna Cavatina, finále sláčikového kvarteta B dur opus 130, plné veľkej citové sily, ktoré Beethovena dojímalo až k slzám. Ku koncu kvarteta sa tónina náhle mení a prechádza do C dur, a tým predurčuje nerovnováhu rytmu, vyvolávajúceho pocity chmáry, dezorientácia a "nedostatku dychu". A v poznámkach skladateľa je tento prechod označený nemeckým slovom beklemmt, ktorého preklad môže znieť "so smrťou v srdci".
Autori výskumu poznamenávajú, že táto "smrť v srdci" môže znamenať smútok, ale aj pocit tlaku vyvolaný srdcovými problémami. Zmeny rytmu sú však prítomné aj v Beethovenových ďalších dielach: ide o sonátu pre klavír A dur opus 110 či klavírny sonátu Es dur opus 81 "Les Adieux" písanú v čase obliehania Viedne Francúzmi v roku 1809.
Beethoven trpel rôznymi zdravotnými problémami vrátane Pagetovej choroby (deformácia kostí), cirhózy pečene a problémami s obličkami. Najznámejší je však jeho hluchota, ktorá mohla podľa amerických vedcov zbystriť géniovi ostatné zmysly a urobiť ho vnímavejším k srdcovému rytmu.
"Nemôžeme s istotou vedieť, či a do akej miery takýmito problémami trpel. Môžeme sa len pokúsiť vysvetliť staré lekárskej opisy vo svetle dnešných vedomostí. A prítomnosť arytmie zodpovedá mnohým ďalším chorobám tohto hudobníka," hovorí kardiológ z tímu amerických expertov Zachary Golberger. Skrátka niektoré Beethovenovej skladby môžu byť dnes interpretované ako skutočné hudobné elektrokardiogramy.
