BRATISLAVA - Búrlivé vody medzinárodných udalostí boli aj v roku 2014 v pohybe. Veci sa diali na celom svete, pričom najvýraznejšími boli konflikt na východe Ukrajiny a vyčíňanie radikálnych islamistov na Blízkom východe. Bezpečnostný expert to vidí jednoznačne. V tomto roku sa udiali kľúčové zmeny od druhej svetovej vojny.
Ivo Samson je špičkový expert na medzinárodnú politiku a bezpečnostné vzťahy. Pôsobí v Inštitúte bezpečnosti a obrany na ministerstve obrany. Exkluzívne pre Topky sa obzrel za udalosťami vo svete v roku 2014.
Rok 2014 bol z celosvetového pohľadu prelomový najmä z európskeho a severoamerického pohľadu. Zodpovednosť za to nesie bezprecedentná zmena bezpečnostno-politických zásad, ktoré v Európe fungovali od konca studenej vojny. Prvýkrát od konca 1945 sa v r. 2014 násilnou cestou zmenili zaužívané hranice prostredníctvom expanzie a anexie suverénneho územia iného štátu.
3 bezpečnostné otrasy
Najväčší rozruch svetového formátu však spôsobili tri bezpečnostné otrasy. Tým prvým a relatívne menej závažným bolo napätie medzi palestínskymi Arabmi z Pásma Gazy a židovským štátom, ktoré v lete vyústilo do krvavej, v poradí už x-tej arabsko-židovskej vojny. Oveľa väčší dopad na makroregionálnu bezpečnosť mal vojenský útok Ruska na Ukrajinu a vôbec vývoj na Ukrajine od počiatku roka. Do týchto dvoch udalostí zasiahol nečakaný úspech islamistických radikálov v Sýrii a Iraku, ktorý splnili svoj dávny sen: vyhlásili kalifát, teda inštitúciu zjednocujúcu všetkých muslimov.
EÚ
Európska únia sa v oblasti bezpečnosti nepohla dopredu ani dozadu. Rok 2014 len potvrdil, že ilúzie o autonómnej európskej obrane, ktoré v Európe gradovali v plnej sile v r. 2003 sú minulosťou. Formálne nastalo málo zmien, ktoré by EÚ predstavili ako ekonomicky či bezpečnostný rizikový faktor. Naopak, ekonomická bezpečnosť sa deklaratívne posunula pozitívnym smerom, keď na samom počiatku roku už v poradí 18. štát (Litva) prijal európsku menu. Bezpečnostné problémy prichádzali vďaka transatlantickému štítu nie z vojenských hrozieb, ale skôr s narastajúcou a málo kontrolovateľnou hrozbou legálnej aj ilegálnej imigrácie do krajín EÚ.
Ukrajina
Ukrajina sa dostala do povedomia svetovej verejnosti vďaka tomu, že na počiatku r. 2014 zúrili v Kijeve strety medzi „majdanistami“ (ukrajinskými patriotmi a nacionalistami) a zástancami zvoleného prezidenta Viktora Janukovyča. Ten v očiach najmä „západných“ Ukrajincov stratil svoju legitimitu tým, že nedodržal sľub daný voličom – priviesť Ukrajinu do EÚ s medzistupňom Asociačnej dohody s EÚ. Desiatky a možno aj stovky mŕtvych (tu treba byť opatrný pri dôvere k rôznym zdrojom) situáciu vyostrili. Vo februári Janukovyča zosadil parlament v Kijeve a ešte koncom tohto mesiaca Rusko zabralo Krymský polostrov, ktorý v marci aj oficiálne anektovalo. Rusko sa tu odvoláva na referendum, kde sa krymské obyvateľstvo údajne rozhodlo pre pripojenie k Rusku. Reakcia sveta na tento ruský krok, po ktorom sa začalo aj ruské prenikanie na východnú Ukrajinu, bola slabá. Valné zhromaždenie OSN síce anexiu označilo za nelegitímnu a EÚ vyhlásila sankcie proti Rusku a skupina G8 (pôvodne bez Ruska G7) suspendovala ruské členstvo v tejto organizácii, ale návrat k pôvodným hraniciam je veľmi sporný.
Islamský štát
Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS, v americkom úzuse ISIL) vydesil najmä západný svet a samit NATO vo Walese mu venoval viac pozornosti ako kríze na Ukrajine. Napriek počiatočným úspechom sunnitských povstalcov sa ofenzíva ISIS koncom roka 2014 zastavila a obávaný pád „šíitskeho“ Bagdadu sa nekonal.
Latinská Amerika
Latinská Amerika sa stala po dnes už zabudnutých desaťročiach vojenských prevratov stabilným kontinentom. Jedinou politickou a celkom nepodstatnou udalosťou sa stalo napätie medzi Venezuelou a Panamou, keď ľavicová vláda v Caracase prerušila diplomatické styky s Panamou pre obvinenie, že Panama sa (pod textom) v réžii USA usiluje o zvrhnutie režimu vo Venezuele.
Afrika
Afrika, ktorú mnohí pozorovatelia považujú za beznádejný kontinent a ktorému svet venuje len málo pozornosti, vyburcovala najmä Európu prepuknutím vírovej epidémie eboly. Celý západný svet sa zmobilizoval a udelenie Nobelovej ceny za mier tým, ktorí sa v boji proti ebole angažovali, len zdôrazňuje postoj Západu voči nerozvinutým krajinám: stávajú sa politicky a bezpečnostne nebezpečnými až vtedy, keď hrozí nebezpečenstvo nie „im“, ale aj „nám“. Teroristických aktivít islamistických skupín (ako Boko haram v Nigérii v Afrike) si svet veľmi nevšímal, iba je monitoroval.
Stredný východ
Stredný východ si v lete r. 2014 zažil svoju ďalšiu vojnu medzi Arabmi a Židmi. Potom, čo HAMAS začal ostreľovať civilné ciele v Izraeli a palestínski extrémisti zavraždili troch židovských chlapcov, na čo nasledoval akt pomsty židovských extrémistov (upálenie arabského mladistvého), trvala od júla vyše mesiac trvajúca izraelská operácia „pevná skala“ („Ochranné ostrie“, angl. Protective Edge), pri ktorej prišlo o život vyše 2100 palestínskych Arabov a 70 Izraelčanov. Vojna sa skončila až vtedy, keď HAMAS zastavil ostreľovanie Izraela.
