BRATISLAVA – Americkí vedci opäť prišli so šokujúcim odhalením. Vyplýva z neho, že takmer polovica všetkých ľudí na svete môže byť hlúpejšia kvôli vírusu, ktorý v sebe nosia! Ide o chlorovírus ATCV-1, ktorý zasahuje do činnosti mozgu, pričom v hrdle ho malo až 44 percent testovaných pacientov. Inteligenčné testy tých, ktorí v sebe vírus nosili, dopadli horšie, pričom do úvahy sa samozrejme, bral aj vek a vzdelanie.
Doteraz vedci o víruse tušili, no vyskytoval sa iba v zelených riasach v sladkovodných jazerách. Vedcom z Univerzity Johna Hopkinsa v Baltimore a nebraskej univerzity sa zatiaľ nepodarilo preukázať, ako sa mohol infikovať človek. Preto sa predpokladá, že tento vírus už dávno nosíme v sebe.
Profesor Robert Yolken vysvetľuje, že v tele človeka žijú milióny vírusov, no nemusia spôsobovať žiadne problémy: „Naozaj len začíname zisťovať, čo niektoré z týchto vírusov, ktoré nosíme, môžu vlastne spôsobiť. Toto je začiatok iného spôsobu nazerania na vírusy – nie len ako na tie, čo sa dostanú dnu, narobia veľa škody o odídu, ako Ebola alebo chrípka. Toto je druh na druhom konci spektra. Toto sú vírusy, ktoré v sebe nosíme dlhý čas a ktoré môžu mať vplyv na naše poznávanie a správanie sa.“
Vírus ATCV-1 podľa štúdie v odbornom magazíne Národnej akadémie vied atakuje gény v mozgu, ktoré ovplyvňuje. Až v 40 z 92 vzoriek výterov z krku bolo pozitívne testovaných na prítomnosť zákerného vírusu, títo ľudia mali horšie výsledky v IQ testoch. Vedci všetko potvrdili na myšiach, ktorým vírus umelo vstrekli. Zaznamenali u nich zhoršenie pamäte, rozpoznávania okolia, ako aj zhoršenie ďalších mozgových funkcií.
Testy ukázali, že vírus sa cez krv dostáva do tkaniva a napáda gény, vrátane tých, ktoré produkujú dopamín, teda životne dôležitý hormón ovplyvňujúci pamäť, priestorové videnie, emócie a dokonca aj radosť. Vedci si ešte donedávna mysleli, že vírus ATCV-1 nemá žiaden účinok na zvieratá či ľudí. „Existuje stále viac a viac štúdií, ktoré dokazujú, že mikroorganizmy v našom tele majú väčší vplyv, ako ktokoľvek predpokladal, v tomto smere to je niečo,“ uzatvára profesor James Van Etten z univerzity v Nebraske.
