LONDÝN - Mozog je absolútne nádherný orgán, ktorého funkcie sú miliónkrát efektívnejšie ako počítač! Vo svojej knihe s názvom Superhuman Encyclopedia odhaľuje profesor Lord Robert Winston zázračné schopnosti najdôležitejšieho orgánu v našom tele.
Mozog je obrovská sieť
Viac ako 75 percent mozgu tvorí voda. Najzložitejší objekt v našom spoločenskom vesmíre obsahuje asi 100 miliárd nervových buniek, pričom každá z týchto buniek má viac ako 2 000 prepojení s inými neurónmi. Dráh mozgových spojov je viac ako telefónných ústrední v Londýne, New Yorku, Tokiu a Paríži dohromady!
Náš mozog váži len niečo málo cez 1 400 g, čo je zhruba rovnako ako jeden a pol balenia kryštálového cukru. Hoci je dámsky mozog priemere asi o desať percent ľahší ako u mužov, neznamená to, že by bol menej inteligentný alebo schopný.
Srdce verzus mozog
Keď starí Egypťania mumifikovali svojich vládcov, veľký význam pre nich malo zachovať srdce. Mozog vyškrabali cez nosné dierky a otvor hlboko v ústach. Nechápali, že mozog je centrum nášho bytia. Dokonca aj grécky filozof Aristoteles o 1 500 rokov neskôr považoval srdce za dôležitejší orgán ako mozog. Význam mozgu pochopil až Hippokrates, zakladateľ modernej medicíny.
Učenie
Vedci z University College v Londýne ponúkli dôkaz toho, ako sa naučené uchováva v pamäti počas rastu a nadobúdania nových skúseností. Jedným z hlavným centier pamäti je hippokampus. Doktor Eleanor Maguire a jeho tím oskenovali jednotlivé časti mozgu u londýnskych taxikárov. Ukázalo sa, že zadná časť tohto malého orgánu sa u nich postupne zväčšovala, keď mozog zbieral nové skúsenosti.
Osobnosť
Jednou z kľúčových oblastí mozgových funkcií je osobnosť, ktorú okrem genetických vlôh z veľkej časti ovplyvňujú naše skúseností z detstva. Psychológovia identifikovali päť osobnostných rysov: otvorenosť, svedomitosť, extroverziu, prispôsobivosť a neuroticizmus.
Hoci sa môže zdať, že otvorení ľudia to majú v živote ľahšie, pretože sú kreatívnejší, majú súčasne tendenciu byť neprispôsobiví, provokatívni a nepredvídateľní. A tí, ktorí sú priveľmi svedomití, môžu byť síce dobre organizovaní, ale súčasne môžu vnútorne veľmi trpieť.
Spoločenských extrovertov si síce zamilujete, ale môžu byť menej triezvi. Prispôsobiví ľudia sú zdvorilí a príjemní, ale nemusia mať práve najsilnejší charakter a ich dôveryhodná povaha môže spôsobiť mnohé katastrofy. A na záver, neuroticizmus môže síce evokovať strach a neistotu, ale paradoxne, neurotici dokážu niekedy problémy zvládať oveľa lepšie.
Einsteinov mozog
Učiteľ Alberta Einsteina povedal, že by bolo lepšie, keby v škole ani nesedel. Napriek tomu sa z neho stal jeden z najvýznamnejších mysliteľov ľudstva. V posledných rokoch svojho života sa Einstein rozhodol, že svoj mozog venuje vede na výskumu.
Patológ Thomas Harvey po jeho smrti darovaný mozog rozrezal na 240 kúskov, ktoré potom skúmal pod mikroskopom. Nič však nevykazovalo zvláštnosti hodné Einsteinovho génia! Patológ bol taký nahnevaný, že jeho mozog uložil do dvoch sklenených pohárov od Costa Cider a odložil na prašnú policu, kde ich o dvadsať rokov neskôr nešli iní vedci!
Poškodenia mozgu novorodencov
Poškodenia mozgu patria medzi najzávažnejší zdravotný problém britských detí, neraz v dôsledku predčasných pôrodov. Výskumný tím vedený Davidom Edwardsom z Hammersmith Hospital však prekvapivo zistil, že je lepšie, keď maličké predčasne narodené bábätká po pôrode nezabalia do teplej deky. Ochladenie ich hlávky totiž môže byť prevenciou pre vážne a trvalé poškodenia mozgových buniek v neskoršom živote.
Demencia
Zhoršenie mozgových funkcií a výskyt demencie ide ruka v ruke so starnutím. Zatiaľ čo to táto zákerná choroba postihuje 3 % ľudí vo veku 65 – 75 rokov, takmer polovica 85-ročných ľudí už trpí nejakou formou demencie. Výskumy dokonca ukázali, že fajčiarov toto riziko postihuje ešte o 50 % častejšie. Pomôcť môže pravidelné cvičenie a intelektuálne hádanky, ktoré udržujú mozog v bdelosti.
