EDINBURGH - Škóti rozhodujú o osude nielen svojho rodného kraja, ale výsledok referenda napovie aj to, aká bude budúcnosť Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska celkovo. Krehké vzťahy medzi štátmi patriacimi pod Európsku úniu sa snahou Škótska o osamostatnenie ešte viac napínajú. Čo sa stane s európskym spoločenstvom, ak sa jedna z jeho najsilnejších mocností začne pomaly rozpadávať?
Veľa ľudí možno nevie, prečo je osud Škótov dôležitý, no táto malá krajina s viac ako piatimi miliónmi obyvateľov dokazuje, že aj malý národ môže v globálnom meradle veľa znamenať. Tu je zoznam najdôležitejších osobností, ktoré zmenili chod dejín a pochádzajú zo Škótska.
MACBETH
Macbeth sa stal ústrednou postavou jednej z hier Williama Shakespeara, no zatiaľ čo slávny anglický spisovateľ tohto škótskeho kráľa vykreslil ako zlého monarchu, v skutočnosti bol Jakub VI. Škótsky spravodlivým a obľúbeným panovníkom.
WILLIAM PATERSON a ADAM SMITH
William Paterson narodený v škótskom meste Dumfries v roku 1694 zachránil verejné financie celého Anglicka po tom, ako založil Bank of England. V rámci finančníctva bol výraznou osobnosťou aj Adam Smith z Kirkcaldov, ktorý vo svojej publikácii z roku 1776 (Bohatstvo národov) zaviedol prevratnú myšlienku „neviditeľnej ruky trhu“. Jej podstatou bolo, že ak štát nezasahuje do ekonomických záležitostí, trh sa sám reguluje na základe ponuky a dopytu, čo prospieva celej spoločnosti.
ROBERT BURNS
Škót Robert Burns sa narodil v dedinke Allowey, v roku 1788 napísal báseň s názvom Auld Land Syne (Na staré časy), ktorá sa dodnes spieva po celom svete vo všetkých anglicky hovoriacich krajinách na rozlúčku so starým rokom. Jeho básne sa zachovali väčšinou vo forme piesní, ktoré sú natoľko populárne, že sa v roku 2009 stal Najlepším Škótom všetkých čias.
JOHN PAUL JONES
Paradoxne zakladateľom amerického námorníctva je škótsky námorník John Paul Jones, ktorý sa narodil záhradníkovi z Kirkcudbrightshire. Vo Francúzsku sa v roku 1777 stal členom USS Ranger, a to v deň, keď si Američania určili za svoju vlajku zástavu s hviezdami a pruhmi.
JAMES HUTTON
JANET KEILLEROVÁ
Medzi najslávnejšie Škótky v histórii možno určite zaradiť Janet Keillerovú, ktorá ako prvá na svete začala komerčne vyrábať a predávať marmeládu. Neoficiálny príbeh hovorí, že pomaranče kúpila na španielskej lodi, ktorá kvôli zlému počasiu uviazla v prístave v Dundee. Marmeládu v skutočnosti robila na základe upraveného už existujúceho receptu, do ktorého pridala kôru.
CHARLES MACINTOSH
Významným obchodníkom sa stal aj pôvodom chemik Charles Macintosh narodený v Glasgowe, ktorý v roku 1818 ako prvý vynašiel nepremokavé tkaniny tak, že medzi dve vrstvy tkaniny vložil gumu. Jeho kabáty sa predávajú dodnes, cena sa pohybuje od 500 libier vyššie. Má aj svojho o nič menej slávneho menovca, Charlesa Rennie Mackintosha pôvodom takisto z Glasgowu, ktorý bol známym a originálnym architektom, umelcom a dizajnérom. Je považovaný za otca glasgowského štýlu, no jeho najznámejšie architektonické dielo - škola umenia, v máji tohto roka vyhorelo.
LOUDON MCADAM
Za pevné cesty boli naši predkovia vďačný rodákovi z Ayru. Inžinier Loudon McAdam v roku 1820 vynašiel nový typ povrchu vozovky, proces nazval Macadamisation a neskôr bol do výroby pridaný aj tar, čím vznikol Tarmac používaný dodnes.
KIRKPATRICK MACMILLAN
Jedným z vynálezcov a zhotoviteľov prvého bicykla (1939) bol kováč Kirkpatrick Macmillan, ktorému v roku 1842 udelili pokutu za to, že malému dievčatku spôsobil zranenie, keď utekalo pred jeho úžasným vynálezom. V tom čase už mal jeho prototyp aj pedálový mechanizmus.
DAVID LIVINGSTONE
Medzi prvými Európanmi, ktorí objavovali a preskúmavali strednú Afriku, bol cestovateľ David Livingstone z Lanarkshiru. Považujú ho za najväčšiu osobnosť svojej generácie. Tento misionár, ktorý bojoval za zrušenie otroctva, v roku 1855 pomenoval Viktóriine vodopády. Legendárny prameň Nílu sa mu však nájsť nepodarilo.
ALEXANDER GRAHAM BELL
V Edinburghu sa narodil aj Alexander Graham Bell (1847 – 1922), ktorý v roku 1876 vynašiel telefón po tom, ako odišiel do Bostonu, aby ušiel pred tuberkulózou, ktorá zabila jeho dvoch bratov. Patent na telefón však nebol oprávnený, pretože už päť rokov predtým si dal takýto prístroj patentovať Meucii. Vo svojej oblasti však bol veľmi úspešný, venoval sa najmä hlasovej fyziológii a vynašiel grafofón (predchodca gramofónu). Na jeho počesť sa používa termín decibel. Bellove prvé slová počas telefónneho prenosu boli adresované jeho asistentovi: „Pán Watson, poďte sem, chcem vás vidieť!“
ARTHUR CONAN DOYLE
Každý na svete pozná Sherlocka Holmesa, ktorého v posledných rokoch opäť objavujú aj mladšie generácie vďaka mnohým seriálom a filmom, ktoré sú inšpirované tradičnou postavou Sira Arthura Conana Doyla, narodeného priamo v hlavnom meste Škótska. Vo viac ako 200 filmoch stvárnilo tohto svojského a geniálneho detektíva 70 hercov.
JOHN BOYD DUNLOP
Aj otec svetoznámej značky pneumatík John Boyd Dunlop pochádza zo Škótska, presnejšie z mesta Dreghorn. V roku 1888 vyvinul komerčne využiteľnú pneumatiku z gumy plnenú vzduchom, ktorú okamžite vyskúšal na trojkolke svojho syna a po hladkej jazde si dal nápad patentovať. Zaujímavé je, že Dunlop bol uznávaný veterinár, žiaden technik.
ANDREW CARNEGIE
Znalci umenia budú meno Andrew Carnegie poznať, keďže po tomto škótskom filantropovi je pomenovaná jedna z najslávnejších koncertných hál sveta. Carnegie sa narodil v Dunfermline v roku 1835 do veľmi chudobnej rodiny. V 19. storočí však už patril medzi najmocnejších mužov v Spojených štátoch vďaka priemyslu. Pred jeho smrťou v roku 1919 stihol minúť 90 percent svojho majetku na to, aby postavil 2811 knižníc.
JOHN LOGIE BAIRD
V roku 1926 prvýkrát v histórii vysielala televízia, o dva roky neskôr už dokonca mohli byť záujemcovia svedkami transatlantického vysielania. Za to je zodpovedný rodák z Helensburghu menom John Logie Baird, ktorý okrem zostrojenia samotného televízora dokázal preniesť televízne vysielanie rovno aj do farby. Jeho úspech bol ocenený čestným miestom v Škótskej vedeckej sieni slávy.
ALEXANDER FLEMING
Podstatou väčšiny dôležitých liekov je penicilín, ktorý objavil Alexander Fleming, narodený v škótskom grófstve Ayrshire. Aj keď Fleming ho podľa príbehu objavil náhodou v zle umytej petriho miske, jeho obrovský prínos na poli farmakológie sa nedá poprieť. Zomrel na zlyhanie srdca v roku 1955 a pochovaný je v londýnskej Katedrále sv. Pavla.
JOHN GRIERSON
Niekto ich má rád, niekto nie – dokumentárne filmy sú však dôležité najmä z hľadiska edukácie ďalších generácií a príjemnou formou sprostredkovávajú množstvo informácií deťom. Ako prvý tento termín začali ľudia používať v súvislosti s tvorbou Johna Griersona, ktorý sa narodil v roku 1898 v blízkosti Stirlingu. Tento žáner klasických filmov najlepšie charakterizuje snímka Night Mail (z ang. Nočná pošta) z roku 1936, ktorá vykresľovala rozvoz listov a zásielok prostredníctvom železníc.
SEAN CONNERY
Údajne najvzácnejší zo škótskych pokladov však ešte žije. V Edinburghu narodený Sean Connery sa preslávil rolou Jamesa Bonda, ktorú prvýkrát stvárnil v roku 1968 v časti Dr. No. Držiteľ Oscara a troch Zlatých glóbusov od roku 2000 môže dokonca používať titul Sir. Známym magazínom People bol vyhlásený za najsexi muža storočia.
DAVID BYRNE
Frontman známej kapely Talking Heads, ktorá vznikla v 70.-tych rokoch, David Byrne, sa takisto narodil v Škótsku. Preslávil sa však aj ako spisovateľ, ktorý v roku 1977 napísal dielo Psycho killer (z ang. Psychopatický zabijak) – prvú knihu z pohľadu sériového vraha.
DOLLY
Veľký záujem vzbudila v roku 1996 Dolly, prvý naklonovaný cicavec na svete. Ovečka z Roslinského inštitútu „sa narodila“ vďaka genetickému materiálu dospelej ovce. Dolly zomrela v roku 2003, celý posledný rok svojho zaujímavého života trpela artritídou. Jej telo majú uložené v Škótskom národnom múzeu.
J.K. ROWLINGOVÁ
Do tohto rebríčka na posledné miesto zaraďujeme osobu, ktorá sa síce nenarodila v Škótsku, no prežila tam najpodstatnejšiu časť života. Joanne Rowlingová od roku 1993 v tejto oblasti žije, pričom takmer všetky knihy o čarodejníkovi Harrym Potterovi napísala práve tam. Je prvou spisovateľkou vôbec, ktorá sa zaradila medzi miliardárov. V rámci Spojeného kráľovstva je dokonca najbohatšou ženou, jej majetok má vyššiu hodnotu ako kráľovnej Alžbety II. Najväčším prínosom sedemdielnej ságy o nezvyčajnom chlapcovi vo vymyslenom svete je však podľa odborníkov návrat detí ku knihám.
