BRATISLAVA - Pri hľadaní práce sa Slováci najviac spoliehajú na svojich známych a príbuzných. Robí tak až 83 % ľudí. Vyplýva to z prepočtov analytického tímu Poštovej banky a z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
Ako uviedli analytici banky vo svojej najnovšej analýze, hľadanie zamestnania predstavuje pre mnohých Slovákov "beh na dlhú trať". "Pri hľadaní práce sa ľudia zväčša nespoliehajú len na seba, ale aj na pomoc úradov práce, sprostredkovateľských agentúr, pracovných portálov, či na rodinu a známych," skonštatovali analytici.
Z ich prepočtov a údajov ŠÚ SR tak vyplýva, že až 83 % nezamestnaných Slovákov si hľadá prácu prostredníctvom svojich príbuzných a známych a 81 % prostredníctvom úradov práce. Populárnym a užitočným nástrojom pri vyhľadávaní pracovných ponúk sú však aj rôzne portály, ktoré inzerujú voľné pozície vo firmách a ponúkajú uchádzačom o zamestnanie možnosť zverejnenia ich životopisov. "Inzeráty sledujú až tri štvrtiny nezamestnaných Slovákov hľadajúcich si prácu. Len približne dve pätiny nezamestnaných však na inzeráty aj odpovedajú, alebo si ich samy podávajú," dopĺňajú bankoví analytici.
Z údajov ŠÚ SR vyplýva, že bez práce je v súčasnosti stále viac ako 14 % Slovákov. Špecifickým problémom Slovenska je pritom dlhodobá nezamestnanosť. "Viac než dve tretiny občanov sú na úrade práce evidované vyše jedného roka. V priemere strávi nezamestnaný človek na úrade až dva a pol roka. Až takmer 95.000 Slovákov pritom ešte nikdy nemalo zamestnanie," dodávajú analytici.
