GBELY - Väčšine z nás meno Ján Medlen asi nič nehovorí. Vedzte teda, že je s ním spojený prvý objav zemného plynu a ropy na území bývalého Československa i strednej Európy. Pochádzal z mesta Gbely a pokúšal sa zostrojiť kyvadlový stroj "perpetum mobile". V piatok 6. júna uplynie 70 rokov od jeho skonu.
O jeho detstve sa toho veľa nevie. Narodil sa 9. januára 1870 v Gbeloch v rodine sedliaka. Ľudia ho začali vnímať až ako dospelého pre jeho nezvyčajné správanie. Bol veľmi pobožný a všade videl čertov a zlých duchov. Trpel chorobnými predstavami, že je nimi prenasledovaný, a tak sa chodil pred nimi ukrývať do kostola.
Okolo roku 1890 nastúpil na vojenskú službu. Dobové dokumenty uvádzajú, že dosiahol hodnosť "cugsfíra u kanónového pluku ck armády", čo je dnešná hodnosť poddôstojníka - čatára. Po návrate domov sa v Gbeloch preslávil svojským sceľovaním pozemkov. Rozpredal zdedené pozemky po rodičoch, ktoré boli roztrúsené po celom chotári a vymenil ich za rozsiahlu močaristú pôdu v Dúbrave (pri železničnej trati smerom na Kúty) približne dva kilometre za obcou.
Zakladateľ Muzea naftového dobývaní a geologie v českom Hodoníne Stanislav Benada sa domnieva, že tak urobil zámerne. Ešte v roku 1854 bol v Haliči (vtedajšie Rakúsko-Uhorsko, dnes Ukrajina) vyhĺbený vrt na ropu a zvesti o ňom sa šírili Európou. Medlen o tom musel pri návrate z vojenčiny počuť, keď vymenil úrodné pozemky za močiare. Postavil si tam domček s netypickým kruhovým pôdorysom (veril, že v rohoch sa ukrývajú zlí duchovia). Pri meliorizačných prácach narazil na bublajúci plyn, čo ho zaujalo a začal tento jav skúmať. Náhodne zistil, že ide o horľavý plyn a zrodila sa v ňom myšlienka využiť ho pre seba. Vykopal hlboké ryhy smerom k svojmu domu, zakryl ich doskami a utesnil blatom a hlinou. Vývod tohto jednoduchého potrubia vyústil v dome, v ohnisku. Takto plyn využíval na rozhraní rokov 1912-1913. Varil na ňom, kúril ním.
Pravdepodobne zlým spádovaním potrubia prišlo k zatopeniu niektorých jeho častí, pretože plameň v ohnisku zhasol. Po opadnutí vody prívod plynu začal opäť fungovať, o čom však Medlen nevedel. Netušil, že má dom plný plynu a keď raz začiatkom roka 1913 zapálil zápalku, tak mu výbuch rozmetal strechu domu. Trámy zo strechy lietali niekoľko desiatok metrov a dopadli až na železničnú trať. Prednosta stanice v Gbeloch to nahlásil železničnej správe a odtiaľ bola správa hlásená Ministerstvu financií uhorského kráľovstva, oddeleniu pre štátne kutanie na zemný plyn, zemný olej a draselnú soľ. Na Záhorie vyslali dvoch geológov (H. Bockh, Š. Papp), ktorí neskôr určili miesto pre prvé vrty. Tie boli vyhĺbené pomocou pojazdnej vrtnej súpravy dovezenej zo Sedmohradska. V hĺbke 163 až 167 metrov narazili na ložisko vzácnej ťažkej ropy. Rakúsko-Uhorsko začalo 13. januára 1914 prvýkrát priemyselne ťažiť ropu.
Jánovi Medlenovi vyniesla táto ťažba určité finančné prostriedky. Aj k tým sa však správal svojským spôsobom. Mal ich v dome poukrývané pod slamou a myši si v nich robili hniezda. Do Gbelov prichádzali novinári z celej monarchie a okrem vrtných polí ich zaujímal aj samotný objaviteľ.
Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, Medlen odmietol narukovať. Žandári ho chytili, zbili a predviedli na odvod. Po návrate z vojny sa Ján márne pokúšal získať pozemky a s nimi aj zisky z ropy naspäť. Zomrel v tichosti a zabudnutý 6. júna 1944 v Gbeloch.
