Gavrilo Princip (Zdroj: SITA)
SARAJEVO/PRAHA - Mnoho historikov nadnesene tvrdí, že ešte len atentátom na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este pred 100 rokmi sa skončilo 19. storočia. Arcivojvodova násilná smrť v bosnianskej metropole Sarajevo 28. júna 1914 sa totiž stala zámienkou pre rozpútanie vojnového konfliktu, ktorý ako prvý zasiahol prakticky celý svet. Jeho výsledkom bol vedľa miliónov mŕtvych na frontoch aj vznik úplne nového rozloženia síl na európskom kontinente i vo svete.
V osudný júnový deň mal František Ferdinand ukončiť návštevu Bosny, kam ako vrchný inšpektor rakúskej brannej moci prišiel sledovať manévre. O pol desiatej dorazil spolu s manželkou Žofiou vlakom z kúpeľov Ilidža (dnes sarajevskej predmestia) do Sarajeva. Na stanici presadol do otvoreného zeleného automobilu značky Gräf und Stift a spolu s bosnianskym zemským vojenským veliteľom Oskarom Potiorkem vyrazil na návštevu radnice, kde arcivojvodu mali privítať zástupcovia miestnej správy.
Po ceste čakalo sedem atentátnikov, členov organizácie Čierna ruka, za ktorou stál plukovník srbského generálneho štábu Dragutin Dimitrijević, známy ako Apis. František Ferdinand si nemohol pre návštevu Sarajeva vybrať horší deň. Je to totiž "Vidov dan" - jeden z najvýznamnejších okamihov srbskej histórie, deň porážky od Turkov na Kosovom poli roku 1389. Znalci sa preto obávali nepokojov a niektorí dokonca hovorili o možnosti útokov - predsa ale trasu následníkovy cesty strážilo len 120 policajtov.
To atentátnikov nemohlo odradiť. Prvý útok sa ale nepodaril, granát, ktorý hodil Nedeljko Čabrinović, skončil na zloženej streche a František Ferdinand ho duchaprítomne zhodil. Bomba vybuchla za vozidlom, poškodila ďalšie auto v kolóne a zranila niekoľko prizerajúcich aj členov arcivojvodovho sprievodu. František Ferdinand, ktorému sa nič nestalo, dorazil na radnicu, kde sa od neho starosta dočkal strohých slov: "Mesto zradcov, ktoré víta bombami," odpovedal mu na pozdrav následník trónu.
Nakoniec sa rozhodol pokračovať v návšteve, najprv však chcel navštíviť zranených. Zmätky spôsobili, že arcivojvodov šofér o zmene nevedel a pokračoval po pôvodnej trase. Kolóna zastavila a následníkovo auto začalo cúvať k odbočke k nemocnici. Dostalo sa tak k ďalšiemu atentátnikovi, Gavrilovi Principovi, ktorý nezaváhal a dvakrát vystrelil. Hoci nebol skúsený strelec, podarilo sa mu zasiahnuť Františka Ferdinanda i jeho manželku Žofiu Chotkova, pochádzajúci zo starého českého rodu.
Pri principi stálo šťastie, ak sa dá to tak nazvať. Prvá guľka arcivojvodu minula, odrazila sa ale od kovania auta a zasiahla Žofiinu brušnej aortu. Druhá trafila Františka Ferdinanda do krku, roztrhla tepnu a uviazla v chrbtici. Arcivojvoda ešte zareagoval. "To nič nie je," stačil ešte povedať svojmu sprievodu. Zranenia bolI smrteľné, prvá zomrela Žofia a niekoľko minút po nej aj následník trónu.
Obaja atentátnici sa neúspešne pokúsili o samovraždu, cyankáli však neúčinkovalo a neskôr sa ocitli pred súdom. Ako mladiství boli odsúdení na 20 rokov, ani jeden sa však konca trestu nedožil. Čabrinović zomrel v januári 1916, Princíp v apríli 1918 - obaja na tuberkulózu vo vojenskom väzení v Terezíne. Konca vojny sa nedočkal ani Apis, popravili ho sami Srbi v júni 1917. Stal sa obeťou vnútropolitických sporov medzi následníkom trónu Alexandrom a jeho odporcami.
V Sarajeve pred sto rokmi zomrel muž, ktorý pôvodne na trón vôbec nepomýšľal. Keď sa 18. decembra 1863 narodil, bol následníkom Rudolf, syn Františka Jozefa I. Ten sa ale v januári 1889 z nešťastnej lásky zastrelil a po smrti cisárovho mladšieho brata Karola Ľudovíta prešlo následníctvo na Františka Ferdinanda. U dvora nebol práve obľúbený, napríklad kvôli nerovnakému sobáša s (obyčajnou) grófkou Žofiou Chotkovou. Ich deti preto prišli o právo na následníctvo trónu.
Arcivojvodova smrť sa stala zámienkou pre rozpútanie vojny. Rakúsko-Uhorsko ju Srbsku vyhlásilo mesiac po atentáte, začiatkom augusta sa zapojili Rusko, Francúzsko či Nemecko. Zabitie Františka Ferdinanda ale nebolo jej dôvodom: v Európe rástlo napätie už dlho a Sarajevský atentát vypuknutia konfliktu len urýchlil. V dôsledku vojny sa rozpadla rakúsko-uhorská monarchia a nikto sa už nedozvie, či by ju reformy, ktoré František Ferdinand chystal, dokázali zachrániť.
