DRÁŽĎANY - Neverili by ste, čo všetko je nákazlivé. Nehovoríme pritom o vírusoch či baktériách. Nemeckí vedci dokázali, že „chytľavý“ je dokonca aj stres.
Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka a drážďanskej technickej univerzity sa stresom začali hlbšie zaoberať, pretože v dnešnej uponáhľanej dobe predstavuje čoraz vážnejšie riziko pre naše zdravie. Ako z psychologického (vyhorenie, depresie, úzkosti), tak aj z fyziologického pohľadu (bolesti hlavy, chronická únava, nespavosť). Čoraz častejšie sa v súvislosti so stresom hovorí o poruchách správania, vrátane stravovacích návykov, návalov zlosti, sociálnej izolácie či nadmerného požívania alkoholu alebo drog.
Stres však ohrozuje aj ľudí, ktorí žijú jednoduchým a pokojným životom. Dennodenne sa totiž stretávajú s vystresovanými ľuďmi či už v reálnom živote, alebo v televízii. Vedci hovoria o nákazlivom alebo empatickom strese. Stačí totiž, že strávite určitý čas s vystresovaným človekom a aj vaše nadobličky začnú do krvného obehu akoby zo súcitu vylučovať veľké množstvo stresového hormónu kortizolu. „Fakt, že sme dokázali zmerať množstvo takéhoto empatického stresu vo forme uvoľneného hormónu, bol prekvapujúci,“ povedala šéfka vedeckého tímu Veronika Engert.
Výskum založila na dobrovoľníkoch, ktorých rozdelila do dvoch skupín. Prvú testovala na prítomnosť priameho stresu. Podrobila ich náročným matematickým úlohám a rozhovorom. Druhá skupina pozorovala stresovaných jedincov z prvej skupiny. Z prvej skupiny dokázalo len 5 percent respondentov zostať pokojných. Zvyšným 95 percentám namerali v tele výrazne vyššiu úroveň kortizolu.
No čo vedcov prekvapilo najviac, bol fakt, že z druhej skupiny pozorovateľov až 26 percent ľudí tiež vykazovalo veľmi vysokú hladinu kortizolu, aj keď neboli priamo vystavení stresu. A ak mal „pozorovateľ“ v prvej vystresovanej skupine životného partnera, efekt sa prejavil v 40 percentách prípadov. „Stres má neuveriteľne nákazlivý potenciál,“ dodala Engert.
