MOSKVA - Ruský vojenský vpád na Ukrajinu predurčuje ruskú zahraničnú a sčasti domácu politiku na roky dopredu. Aj v prípade, že Rusko nepostihnú skutočné sankcie a hospodárske vzťahy sa budú rozvíjať, kontakty medzi ním a NATO pôjdu na roky k ľadu, napísal ruský denník Vedomosti.
Aj vzťahy medzi najvyššími predstaviteľmi Ruska a Západu sú nenávratne pošramotené. Otázka vylúčenia Ruska zo skupiny G8 má už len symbolický význam. "Osmička" neprijíma dôležité rozhodnutia, ale je miestom nadväzovania osobných kontaktov. Z vodcov najvyspelejších krajín sa o zblíženie s Ruskom však zaujíma už hádam len japonský premiér Šinzó Abe.
Jediným stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, ktorý Rusko podporil, hoci nie nejak výrazne, je Čína. Pročínsky smer ruskej politiky sa pravdepodobne preto posilní. Možno predpokladať, že rokovania o spoločných projektoch, ktoré sa roky vliekli, zakrátko dospejú k záveru. Zrejme už pred májovou návštevou Vladimira Putina v Číne budú pripravené kontrakty o dodávkach zemného plynu a stíhačiek Su - 35. Naopak podmienky pre rusko - americké kompromisy v otázkach, ako je sýrska či iránska kríza, budú menej priaznivé.
Ukrajina sa v najbližších rokoch postará o bolesti hláv v USA, Európskej únii i Rusku. Nech by terajšia situácia bola akokoľvek ťažká, krajina sa nachádza ešte len na začiatku dlhého prechodného obdobia, ktoré svojou tiažou a ničivosťou môže prekonať aj 90. roky. Aj v prípade, že pomoc MMF a EÚ dorazí včas a Ukrajina unikne bankrotu, nastúpia bolestné reformy, ktoré nadlho zhoršia situáciu veľkej časti populácie. To môže zase viesť k nestabilite a tá vytvorí nové lákadlá pre ruských a západných diplomatov a vyzvedačov, pokúšajúcich sa loviť v kalných vodách, upevniť víťazstvo či oplatiť porážku. Práve sme videli, čím sa to môže skončiť. Ale aj v prípade upevnenia nového režimu v Kyjeve si Rusko zachová významné páky vplyvu na Ukrajinu.
Nádeje, že na Ukrajine možno rýchlo vybudovať efektívne inštitúcie a zabezpečiť hospodársky rast, vyzerajú dosť naivne. Len v Gruzínsku sa Michailovi Saakašvilimu nakrátko podarilo zjednotiť národ a energicky uskutočniť nepopulárne reformy.
Pre Ukrajinu bude v dohľadnej budúcnosti veľký úspech, ak sa jej podarí odvrátiť vývoj podobný dianiu v Rusku medzi februárom a októbrom 1917. Nevyhnutné bude vrátiť štátu monopol na násilie, zbaviť sa nekonečných demonštrácií a utíšiť ruskojazyčný juhovýchod. Armáda sa rozpadla, polícia a tajné služby sú demoralizované, štátny aparát je vystrašený, hospodárske ťažkosti sa prehlbujú a nádeje na skrotenie korupcie vyzerajú v úplnom chaose a so starými tvárami pri moci ako číra fantázia.
Žiaduce by bolo sa zamyslieť , ako sme v priebehu pár mesiacov dospeli od napätých, ale vcelku pracovných vzťahov so Západom k terajšej nočnej more. Prvky nepríčetnosti v ruskej a americkej zahraničnej politike sa počas ukrajinskej krízy prejavili v plnej nahote.
Rusko, ako to vyzerá, videlo v zápase o podpis nezmyselnej a k neúspechu odsúdenej zmluvy o pridružení Ukrajiny k EÚ prízrak definitívneho víťazstva Západu. Z ruského pohľadu je cieľom USA a jeho spojencov premena postsovietskych krajín v obriu analógiu Estónska. Teda členstvo v NATO, premyslená politika derusifikácie, prehodnotenie dejín druhej svetovej vojny s múzeom sovietskej okupácie, územné nároky aj snahy zasahovať do ruských záležitostí. Pokus o takúto politiku skrachoval aj v Gruzínsku. V nejednotnej a takmer neriaditeľnej Ukrajine nie je zásadne možná.
USA sa zase raz ocitli v zajatí podivných, ale rozšírených teórií o cieľoch a hybných silách ruskej politiky. Obavy z hypotetickej snahy obnoviť Sovietsky zväz súvisia s krajne prezieravým postojom k ruskému vedeniu. Čakalo sa, že sa neodvážia - so svojimi kontami a deťmi na Západe - otvorenej konfrontácie. Tak hlúpe predsudky si nemožno predstaviť v americkej politickej analýze žiadnej inej veľkej krajiny.
Paranoja primäla obe strany postupne zvyšovať stávky v ukrajinskej kríze, ktorá sa začala tak nevinne. Slabý ukrajinský štát nevydržal tlak z rôznych strán a zrútil sa. Rusko nasadilo silu, aby predstihlo (pravdepodobne vymyslené) plány protivníka. Teraz je pred nami dlhé obdobie stagnácie vo vzájomných kontaktoch. Budeme menej vedieť jeden o druhom a budeme mať ešte viac dôvodov sa báť.
