Umenie môže deti nielen rozvíjať, ale aj liečiť. Predovšetkým tie, ktorých zranenia nie sú na prvý pohľad vidieť, – „zranené deti“ z detských domovov. Práve toto poznanie si zo semináru spoločnosti Úsmev ako dar „Vedieme deti k umeniu“ odniesli odborníci pracujúci s deťmi v náhradnej starostlivosti
Seminár Vedieme deti k umeniu usporiadala spoločnosť Úsmev ako dar už po druhý krát. Tento rok sa podujatie uskutočnilo v dňoch 18. – 19. 2. 2014 pri Zvolene a zúčastnilo sa ho viac ako 40 pracovníkov z 20 detských domovov z celého Slovenska. Jeho cieľom bolo sprostredkovať vychovávateľom, liečebným pedagógom a ostatným odborníkom živú skúsenosť s umením, ktorá by obohatila ich prácu s deťmi. A tiež poukázať na hojivý potenciál umenia, ktoré dokáže spontánnou cestou ventilovať napätie, či priniesť pochopenie, a tým aj liečenie prežitých traumatických skúseností.
Seminár sa tento krát zameral na dva umelecké žánre: divadlo a tanec. Paralelne teda prebiehali dva workshopy, jeden tanečný a druhý dramatický. Lektormi tanečného workshopu boli tanečník a choreograf Laci Strike a folklorista Jaroslav Bryndzák. Dramatický workshop viedli skúsení odborníci z oblasti divadla a dramatoterapie: divadelný režisér Jozef Krasula, scénograf Fero Lipták a psychiater a dramatoterapeut Peter Hunčík.
„Som presvedčený, že každá umelecká činnosť zušľachťuje človeka, či už dospelého alebo dieťa. Môže to byť divadlo, výtvarný prejav, tanec, písanie... akákoľvek tvorivá aktivita ho robí citlivejším voči svojmu okoliu. Tomu bezprostrednému, ale aj tomu širšiemu, celospoločenskému,“ hovorí lektor divadelného workshopu, režisér Jozef Krasula.
Prvý deň si seminaristi precvičili svoju kreativitu pri tvorivých zadaniach – jedna skupina sa učila postaviť nenáročnú choreografiu, druhá dramatizovala krátku rozprávku z literárnej predlohy a prenášala ju do scénického prevedenia. Účastníci tak mali bezprostredný zážitok tvorby a zároveň si mohli osvojiť niektoré metodické postupy, či improvizačné techniky. Druhý deň sa už divadelníci venovali psychodráme, ktorá nekladie dôraz na výsledný umelecký tvar, ale výlučne na vnútornú skúsenosť. Lektor workshopu im predstavil psychodrámu ako nástroj sebapoznania, veľmi dobre použiteľný aj pre deti.
„Bez sebapoznania budeme stále dookola opakovať tie isté chyby, vstupovať do rovnakých konfliktov a obviňovať ostatných alebo vonkajšie okolnosti za to, že sme nešťastní. Tento bludný kruh dokáže rozťať len sebapoznanie. To, že sa človek pozrie do seba, oboznámi sa s vlastnými pozitívami aj limitmi, a začne budovať svoju budúcnosť na reálnych základoch tak, aby bol spokojný,“ vysvetľuje dramatoterapeut Peter Hunčík. A potom už len dodáva, že podstatou sebapoznania, ktoré psychodráma prináša, je skutočnosť, že sa človeku zemní život k lepšiemu.
Presne o to sa usilujú aj pracovníci detských domovov – otvoriť opusteným deťom šancu, aby dokázali „vystúpiť z vlastného tieňa“ a viesť naplnený život i napriek nepriaznivým životným okolnostiam. Niektorí z nich už dnes využívajú umenie a arteterapeutické postupy vo svojej práci s deťmi, iní sa s nimi stretli na seminári Vedieme deti k umeniu po prvý krát. Všetci však odchádzali obohatení o novú skúsenosť a povzbudení zakomponovať umeleckú tvorivosť do svojej praxe.
Spoločnosť Úsmev ako sa už viac ako dve desaťročia stará o to, aby deti z detských domovov mali priestor vyjadriť sa prostredníctvom umenia. Aby rozvíjali svoju kreativitu, vnímavosť a schopnosť empatie. Každoročne pre ne usporadúva celoslovenskú prehliadku umeleckých talentov Najmilší koncert roka, v rámci ktorého môžu deti vyjadriť svoj vnútorný svet, ale tiež zažiť hojivú silu umenia na vlastnej koži, či presnejšie, na vlastnej „duši“.
-Reklamná správa-
