BRATISLAVA/VARŠAVA - Józef Lewandowski (101) nemá na prvú svetovú vojnu žiadne ťažké spomienky. Pri jej konci mal iba päť rokov a ako malý chlapec netušil nič o hrôzach, ktoré sa odohrávali na fronte. Aj napriek tomu sa stal svedkom udalosti, ktorá mala pre neho ako Poliaka neskôr obrovský význam. Po porážke Nemecka a Rakúska došlo k znovuzrodeniu poľského štátu a on sa tak z jedného dňa na druhý ocitol akoby v inej krajine.
"Nedokážem si spomenúť na výstrely, bitky či akékoľvek prelievanie krvi. A na koniec vojny? No, jednoducho sme išli spať v Nemecku a na druhý deň sa prebudili v Poľsku. Nevypukli žiadne veľké oslavy. Akurát sa zmenila vlajka a vláda," uviedol Józef Lewandowski, ktorý v tej dobe žil s rodičmi v mestečku Bydgoszcz v dome blízko železničných tratí.
"Rád som sa z okna díval na vlaky a raz som bol svedkom toho, ako poľská armáda prepadla nemeckú drezinu. Tá odišla zo stanice v Bydgoszczi s vojakmi, ktorí mali pravdepodobne podporiť svojich kolegov pri bitkách okolo Nakle. Keď sa blížila, naši chlapci na ňu skočili a Nemci vyzerali byť úplne zaskočení, vzdali sa bez boja. Poliaci ich odzbrojii, ale čo sa stalo s nemeckými vojakmi potom, to neviem," opísal jednu z akčných príhod Lewandowski.
Nemecký vplyv bol však aj po vojne veľký a Lewandowski si spomenul aj na svojho učiteľa, Nemca, ktorého poľština síce v ničom nevynikala, ale zato išlo o veľmi dobrého človeka. "Počas vyučovania sme sa veľa nasmiali. Vďaka nemu som sa tiež naučil hovoriť dobre po nemecky. Keď sa mnoho rokov po vojne rozhodol vrátiť sa do Nemecka, žiaci ho so slzami sprevádzali na stanicu. Nikto na neho nehľadel krivo kvôli jeho štátnej príslušnosti," objasnil Lewandowski.
"Samozrejme, že existovali aj Nemci, ktorí sa necítili dobre v nezávislom Poľsku. Dostali sa do šarvátok a chceli sa pomstiť. Ako dieťa som sa pohádal so synom mäsiara, ktorý sa volal Wolf. Chcel ma zmlátiť za to, že som hovoril po poľsky. Našťastie on a jeho rodina sa rýchlo odsťahovali do Gdanska. Väčšina Nemcov však zostala v Bydgoszczi, a tam sme žili v mieri až do vypuknutia ďalšej veľkej vojny," dodal Lewandowski.
Tá však ani jemu, rovnako ako množstvu ďalších Poliakov, nepriniesla nič dobré. Ich mesto bolo pripojené k Veľkonemeckej ríši a Józef Lewandowski skončil v koncentračnom tábore Stutthof. Po vojne sa zamestnal ako vodič v mliekarni.
