LONDÝN - Vedcom sa možno podarilo vyriešiť jednu z najstarších fyzikálnych záhad: prišli s odpoveďou na otázku, prečo horúca voda mrzne rýchlejšie ako studená. Paradox známy pod menom Mpembov jav zaznamenali už Aristoteles alebo Descartes, ale až doteraz ho nikto nedokázal uspokojivo vysvetliť. O objave singapurských fyzikov napísal britský denník The Daily Telegraph.
Mpembov jav bol v 60. rokoch pomenovaný podľa tanzánskeho študenta Erasta B. Mpembu, ktorý na neho modernú fyziku znova upozornil. V kocke ide o to, že voda sa správa inak než väčšina iných kvapalín a v ľad sa mení rýchlejšie ak je horúca, ako keď má izbovú teplotu. Za posledné desaťročie sa vyrojila rada teórií, ktorá by zdanlivú nelogickosť javu vysvetľovala, ale žiadna nebola celkom uspokojivá. Predtým vedci napríklad argumentovali, že horúca voda sa viac odparuje, a tým aj rýchlejšie chladne.
Tím z technickej univerzity Nanyang došiel k záveru, že paradox sa dá vysvetliť vďaka lepšiemu pochopeniu toho, ako na seba vzájomne pôsobia molekuly vody. Tieto molekuly spája takzvaná vodíková väzba, ktorá spôsobuje napríklad známe povrchové napätie vodnej hladiny, a tiež to, že voda má oveľa vyšší bod varu ako príbuzné kvapaliny.
Podľa singapurských fyzikov kvôli vodíkovým väzbám rýchlosť, akou voda stráca teplotu, sa líši v závislosti na tom, aký je pôvodný stav kvapaliny. Energiu (a teda teplotu) stráca tým rýchlejšie, čím väčšiu energiu (teplotu) predtým prijala. Vedci si pomohli metaforou pružiny - podľa nich horúca voda uvoľňuje energiu práve tak rýchlo ako ona, čo znamená, že nakoniec zmrzne rýchlejšie ako studená voda, kde sa proces mrznutia naštartuje pomalšie.
