WASHINGTON – Mnoho ľudí by sa rado vybralo do vesmíru. Niektorí snívajú dokonca o tom, že by tam mohli aj žiť. Napríklad na nejakej planétke alebo umelom telese. Tieto predstavy sa však možno už čoskoro zmenia z fantazírovania na realitu. Vedci prišli s novinkou – fúznym pohonom, ktorý by podstatne skrátil cestu na Mars.
Doteraz boli známe informácie, že takýto výlet k našim najbližším vesmírnym susedom by mohol trvať veľmi dlho, a preto nie je až taký reálny. Vedci však vnášajú nové svetlo nádeje a tvrdia, že takéto cesty sa môžu stať skutočné. Vďaka fúznemu pohonu by totiž let mohol byť o polovicu kratší.
Fúzny pohon
Let na Mars a späť by mal s konvenčným raketovým pohonom trvať okolo 500 dní. Ako uvádza portál pluska.sk, podľa vedcov z washingtonskej univerzity, ktorých vedie John Slough, by sa to dalo stihnúť oveľa rýchlejšie. Ako tvrdia, cesta na Mars by trvala 83 dní, kozmonauti by tam pobudli mesiac a 97 dní by sa vracali na Zem. Ak sa to zráta, takýto výlet by bolo možné zrealizovať za 210 dní.
Vedcom sa tak podarilo teoreticky navrhnúť veľmi efektívny a lacný motor. Technológie už stihli odskúšať v laboratórnych podmienkach. V budúcom roku sú naplánované náročnejšie testy. Z výsledkov očakávajú definitívne potvrdenie toho, že ich koncepcia fúzneho motora je technicky realizovateľná. Plazmu vedci získali vďaka reakcii deutéria a trícia, teda „ťažkých“ izotopov vodíka.
Ak by sa to podarilo, fúzny pohon by bol obrovským krokom k realizácii prvých medziplanetárnych letov. Rovnako by bolo reálnejšie obývať základne na Marse, Mesiaci, prípadne na obežnej dráhe.
Svet v ulite
Skutočne originálna myšlienka, ktorá sa objavila v súvislosti s obývaním vesmírneho priestoru, a teda iných planét, je proces teraformácie. Ide o prispôsobovanie mimozemského prostredia ľudským nárokom. S nápadom prišiel Ken Roy, ktorý zastáva koncept „ulitových svetov“. Navrhuje, aby sa obývateľná planéta alebo mesiac obalili štítom z kevlaru, ocele a odpadu. Následne by sa pod ním vytvorila dýchateľná atmosféra. Podľa Roya by stačilo, aby dosahovala výšku rádovo desiatok, príp. stoviek metrov. Vrstva by existovala medzi štítom a povrchom planéty. Nad štítom by bolo vákuum, kde by boli pristávacie porty pre transportné vesmírne lode. Štít by chránil aj ľudí pred škodlivým žiarením z vesmíru. Dĺžka dňa a noci, teplota a vlhkosť by sa dali jednoducho regulovať bez toho, aby to záviselo od obehu danej planéty okolo materskej hviezdy.
Royove predstavy, zdá sa, nemajú hranice, pretože ďalej navrhuje, že počas teraformácie planéty by bolo možné využiť štít aj iným spôsobom. Pokiaľ by povrch nebol úplne prispôsobený životu, obytné zóny by mohli visieť pod štítom, upevnené priamo z jeho vnútornej strany.
Základňa na Marse
Na Marse chce základňu už v tretej dekáde tohto storočia vybudovať nadácia Mars One. V roku 2016 by mal k červenej planéte vyštartovať prvý zásobovací modul. Po ňom sú naplánované ďalšie. Prenesené moduly by neskôr prví kozmonauti, čo tam pristanú, zložili dokopy ako kocky z lega. Obsahovali by systémy, potrebné na zachovanie života a taktiež solárne panely na získavanie energie. Prví ľudia by tam mohli pristáť už v roku 2023. Domov by sa už nevracali, ale stali by sa prvými obyvateľmi cudzej planéty. Organizátori takéhoto projektu už zisťovali záujem o jednosmernú cestu na Mars. Na prekvapenie sa im ozvali tisícky ľudí, čo by neváhali a svoju rodnú Zem by razom opustili natrvalo.
