PRAHA - Vo svete sa nič nedeje len tak a všetko má svoju príčinu. Milovníci konšpiračných teórií napríklad tvrdia, že 11. september nie je dielom teroristov z al-Kájdy, ale kontrolovanej demolácie či to, že Američania na Mesiaci vôbec nepristáli. Aj susedné Česko ich má zopár v talóne a ich aktérmi sú aj Slováci.
K najväčším českým konšpiráciam patrí nepochybne tá o mladom českom panovníkovi Pohrobkovi alebo zamyslenie sa nad jedným z najvýznamnejších dní v novodobej česko-slovenskej histórii - 17. novembrom. Všetky majú podľa portálu tn.cz spoločného menovateľa - politický podtext.
Smrť Ladislava Pohrobka
Ladislav sa narodil v dnešnom Komárne a Česku začal vládnuť v roku 1453, keď mal len trinásť rokov. Už o štyri roky neskôr počas príprav na svadbu s dcérou francúzskeho kráľa Karla VII. však náhle umrel. Katolícki šľachtici tvrdili, že za jeho smrťou stál Jiří z Poděbrad, ktorý vládol Českému kráľovstvu po Pohrobkovi. Mal sa vraj spriahnuť s husitskou šľachtou a Ladislava otráviť, aby mohol prebrať moc v krajine. Výskumy z 20. storočia však ukázali, že s najväčšou pravdepodobnosťou ho zabila leukémia.
Prevrat v roku 1989
Medzi najspochybňovanejšie míľniky v spoločnej histórii patrí 17. november. Konšpiratívni teoretici sú presvedčení o tom, že prevrat bol pripravovaný už od júna 1988 a nebol spontánny, ale stal sa nástrojom vnútropolitického boja o moc. Tvrdí to napríklad politický väzeň a publicista Miroslav Dolejší. Ten pripomína, že k prevratom prišlo vo všetkých komunistických štátoch Európy synchronizovane v priebehu siedmich mesiacov. Zo sociologického a psychologického hľadiska je podľa neho vylúčené, aby boli uskutočnené spontánne a neorganizovaným a viacmenej lojálnym obyvateľstvom proti prakticky neobmedzenej moci komunistov zabezpečovaných veľmocou ZSSR.
Nehoda Alexandra Dubčeka
Hlavná osobnosť Pražskej Jari sa 1. septembra stala účastníkom dopravnej nehody po tom, ako vodič služobného auta dostal na diaľnici D1 šmyk a vyletel z vozovky. Vtedajší podpredseda federálneho parlamentu podľahol ťažkým zraneniam o dva mesiace neskôr. Mnohí ľudia neveria, že to bola naozaj nehoda. Vodič totiž na rozdiel od Dubčeka, ktorého našli 15 metrov od auta, utrpel len ľahké zranenia. Navyše záhadne zmizla Dubčekova aktovka, v ktorej údajne niesol niečo, čo zásadne súviselo s okupáciou Československa v roku 1968. Okrem toho len pár dní po nešťastí mal Dubček svedčiť v Moskve o činnosti KGB. V deň jeho nehody bol zavraždený aj bývalý poľský premiér Piotr Jaroszewicz, ktorý mal taktiež svedčiť v tej istej veci.
Atentát na Milana Rastislava Štefánika
4. mája 1919 došlo v Moste pri Bratislave k veľkej tragédii. Zrútilo sa tam lietadlo, v ktorom sa viezol slovenský politik M. R. Štefánik. Príčinu havárie sa dodnes nepodarilo objasniť. Hovorilo sa o zlom počasí, technickej chybe i chybe pilota, ani jedna z týchto teórií však nemá faktický základ. Čoraz viac sa preto v tejto súvislosti začal spomínať možný atentát. Je totiž preukázateľné, že na lietadlo sa strieľalo. Historik Emil Karol Kautský tvrdí, že prvý česko-slovenský minister vojny sa stal obeťou stretu francúzskeho a talianskeho geopolitického záujmu v strednej Európe alebo mocenských ambícií Edvarda Beneša a Tomáša G. Masaryka. Tomu nasvedčuje veľké nepriateľstvo medzi Štefánikom a Benešom po odhalení Benešovej tajne podpísanej zmluvy s Francúzskom a po tom, ako sa zistilo, že na chod česko-slovenských légií boli spreneverené peniaze zahraničných Slovákov. Dôkazmi o atentáte majú byť i pitevná správa, priebeh nehody a taktiež výpovede svedkov, v ktorých sa objavila zmienka o streľbe na lietadlo smerujúcej z neďalekých kasární.
