KANADA - Katastrofálny dopad meteoritu v Kanade pred takmer 13tisíc rokmi, ktorý je spojený s vyhynutím mnohých zvierat, vrátane mamutov, môže byť tiež katalyzátorom, ktorý spustil začiatok civilizácie tak, ako ju poznáme. Tvrdí to nový vedecký výskum.
Prudkému ochladeniu pred 13tisíc rokmi pravdepodobne predchádzala kolízia planéty s kozmickým telesom. Tým amerických vedcov predložil dôkazy o tom, že v tej dobe nad územím Severnej Ameriky explodovala kométa alebo asteroid. Jadro objektu malo priemer štyri až päť kilometrov. Na zemský povrch dopadla len jeho malá časť, príp. úlomky, a to v oblasti ľadového príkrovu na východe Kanady.
Dôkazy nasvedčujú tomu, že meteorit zasiahol Quebec približne pred 12 900 rokmi a vedci sú presvedčení, že jeho dopad spôsobil zmeny zemskej klímy na chladnejšiu a suchšiu – ide o obdobie, ktoré označujú mladší dryas.
Ako uvádza portál gnosis9.net, analýzy preukázali, že v tenkej vrstve sedimentov bohatej na uhlík, starej 12 900 rokov, je zvýšená koncentrácia irídia, čo je prvok, ktorý sa na Zemi vyskytuje len zriedka a takmer výhradne v spojitosti s meteoritmi. Okrem irídia experti narazili na malé guľôčky kovu, tzv. mikrosférolity. V nich boli prítomné nanodiamanty a fullereny obsahujúce vzácny izotop helium-3. To všetko svedčí v prospech novej teórie.
Náraz spôsobil mrazy a sucho, ktoré viedli k vyhynutiu niektorých väčších zvierat. Ľudia boli preto nútení zmeniť svoje stravovacie návyky a rozvíjať poľnohospodárstvo, napr. pestovať obilniny. Plamene spálili vegetáciu a pripravili tým o potravu väčších savcov. Rýchly pokles teplôt skazu dokonal. Vyhynulo vtedy okolo 15 živočíšnych druhov. V severnej Amerike týmto vplyvom vymreli najmä veľké zvieratá vrátane mastodontov, tiav, obrích pozemných leňochov, šabľozubých mačiek, či mamutov.
Fragmenty z meteoru viedli aj k uvoľneniu jedovatých plynov, ktoré otrávili vzduch a zakryli Slnko. Podnebie sa rýchlo ochladilo. Priemerná teplota poklesla o 2 až 10 stupňov Celzia. Ľudskí lovci preto zmenili spôsob obživy a začali jesť korene a rôzne plody. Medzitým o tisíce kilometrov ďalej vo východnom Stredomorí, prvý poľnohospodári začali pestovať obilniny. Vedci tvrdia, že tento vynález poľnohospodárstva bol rozhodujúci krok vo vývoji a usádzaní veľkých komunít a civilizácií.
Teóriu komplikuje fakt, že tento dopad po sebe nezanechal žiaden viditeľný kráter. Vedci argumentujú tým, že časť mimozemského telesa sa trafila priamo do pevninského ľadového štítu severne od dnešných Veľkých jazier. Druhou možnosťou je, že objekt zhorel už v atmosfére a na zem dopadli jen jeho menšie úlomky. Oba varianty by pravdepodobne destabilizovali ľadový príkrov, ktorý vtedy pokrýval východnú polovicu Kanady. Týmto sa pretrhla ľadová hrádza a tá uvoľnila obrovské množstvo sladkej vody do Atlantiku. Zmenila sa salinita mora a systém oceánskych prúdov skolaboval. Teplé tropické vody tak začali prenikať do chladnejších.
Profesor Mukul Sharma, jeden z autorov štúdie z Dartmouth College v New Hampshire povedal: "Ochladenie v mladšom dryase ovplyvnilo ľudskú históriu hlbokým spôsobom“.
Pre ľudí mala táto udalosť závažné dôsledky, bezprostredné vplyvy boli najhoršie na sever a na východ od miesta dopadu - tlakové vlny, horúčavy, záplavy, požiare, či zníženie ľudskej populácie.
