SOUL - Ako príslušníčka severokórejskej elity v 70. rokoch minulého storočia mala Kim Jong-sun všetko: dobré styky, dobré majetkové pomery, dobré bývanie. Až do tej noci, keď ju odvliekli do najhoršieho väzenského tábora v krajine.
"Keď som mala 34 rokov, môj život bol nádherný a rozhýčkaný. Vystupovala som pre Drahého vodcu a po celej krajine ako celebrita," povedala sedemdesiatsedemročná bývalá tanečnica vyšetrovacej komisii OSN, ktorá tento týždeň začala vypočutie v juhokórejskom Soule.
Kim je jednou zo skupiny severokórejských prebehlíkov a bývalých väzňov z pracovných táborov, ktorí pred touto komisiou vypovedajú. Je to prvýkrát, čo sa expertná skupina OSN pokúša zistiť stav severokórejského dodržiavania ľudských práv. KĽDR, ktorá obvinenia z porušovania ľudských práv ostro popiera, odmietla komisiu uznať a zakázala jej členom navštíviť Severnú Kóreu.
Privilegovaný životný štýl Kim Jong-sun vyplýval prevažne zo skutočnosti, že mala staršieho brata, ktorý bol počas kórejskej vojny v rokoch 1950-1953 generálom. Mala tiež veľa rovnako situovaných priateľov - medzi nimi aj peknú, vydatú herečku Song Hje-rim, ktorá sa v roku 1969 stala milenkou Kim Čong-ila, vtedy ešte slobodného syna a následníka vtedajšieho severokórejského vodcu Kim Ir-sena.
"Vedela som, že už ju nikdy neuvidím," povedala Kim komisii o dni, kedy ju Song doma navštívila, aby jej oznámila, že sa sťahuje do rezidencie Kima juniora. Kim Čong-il a Song sa nikdy nevzali a ich vzťah bol celé roky uchovávaný ako tajomstvo v hlboko konzervatívnej KĽDR, a to dokonca aj po tom, čo Song Kim Čong-ilovi porodila syna.
A Kim Jong-sun bola jednou zo skupiny, ktorá sa stala obeťou "čistky" majúcej zabrániť rozšíreniu príbehu o Kim Čong-ilovom vzťahu. V roku 1970 ju odviezla tajná polícia, zavrela a dva mesiace vypočúvala ohľadom všetkého, čo vie o vysokých straníckych činiteľoch. Nič im nepovedala, ale napriek tomu ju previezli - spoločne so štyrmi malými deťmi a oboma rodičmi - do Jodoku, novopostaveného väzenského tábora v odľahlej horskej oblasti na severovýchode KĽDR. Nekonal sa žiadny súd, nepadlo ani slovo o rozsudku. "Nepovedali mi dokonca ani to, čo som urobila. Vyhlásili len: 'Vy všetci by ste mali byť mŕtvi, ale bolo vám dovolené žiť tu z najväčšej milosti nášho vodcu'," spomína Kim.
Tým začalo deväťročné utrpenie na mieste, ktoré opísala ako "najpekelnejšie na svete". Väzni tu museli pracovať od svitania do súmraku - okopávať pole, rúbať stromy, stavať stajne pre dobytok - a večer nasledovali hodiny ideologickej výchovy. Dávky pozostávali z hrsti soli a kukurice, ale znižovali sa, ak väzeň nesplnil denné penzum práce. Kim túto stravu vylepšovala všetkým, čo dokázala chytiť, vrátane hadov, mlokov a krýs. "Jedli sme všetko, čo sa hýbalo alebo rástlo zo zeme," priznala.
Väzni dolapení pri pokuse o útek, alebo napríklad pri snahe zbierať zvyšky jedla po dozorcoch boli verejne popravení. Ktokoľvek, kto by s nimi prejavil súcit, bol zbitý, mučený, alebo taktiež popravený.
Kimin otec zomrel počas prvého roka od hladu a matka ho čoskoro nasledovala. Jeden zo synov sa utopil v potoku, jednu dcéru jej odobrali a poslali žiť k nejakej farmárskej rodine. Už ju nikdy nevidela. V tábore podľa Kim bolo veľa padlých členov elity vrátane jedného oslavovaného filmového režiséra, bývalých generálov aj prominentného futbalistu. "Pred Kimovou dynastiou si nemohol byť jednoducho istý vôbec nikto.
O deväť rokov neskôr jeden z vojenských dôstojníkov, ktorý do tábora prišiel na návštevu a poznal sa s jej bratom, zariadil, aby ju v roku 1979 prepustili. Po tom, čo sa dostala von, zistila, že jej manžela poslali do iného väzenského tábora - do takého, z ktorého "nikto nevyšiel živý". Už nikdy ho nevidela ani o ňom nepočula. Jong-sun bola pod neustálym dohľadom susedov a tajnej polície, ktorá ju varovala pred šírením nepodložených zvestí o vedení krajiny. Jej najmladšieho syna chytili, keď sa v roku 1989 pokúsil z KĽDR utiecť, a vo veku 23 rokov ho popravili.
Hladomor, ktorý Severnú Kóreu kosil v polovici 90. rokov, a po ňom šok zo synovej smrti ženu presvedčili, že je konečne čas utiecť. V roku 2001 sa s pomocou úplatkov dostala cez hranicu do Číny a nakoniec v roku 2003 do Soulu, kde pracuje ako učiteľka tanca a prednáša o živote v KĽDR. "Tí, ktorí žijú v slobodnej spoločnosti, nikdy naozaj nepochopia, čo sa v týchto pracovných táboroch deje," dodala.
