MADRID - Monografia Afričanky, ktorá dokumentuje jej bizarné detstvo v exile Severnej Kórey, by mohla vrhnúť nové svetlo na tento pred svetom uzavretý totalitný režim. Monique Maciasová strávila 15 rokov v hlavnom meste Pchjongjangu, kde sa v rámci výučby na prestížnej vojenskej akadémii, kde študoval aj bývalý vodca Kim Čong-il, naučila strieľať z kalašnikova.
"Všetky moje spomienky na detstvo sa začínajú v okamihu, keď som pricestovala lietadlom do Pchjongjangu. Viem, ako Kórejci myslia a ako s nimi treba hovoriť, pretože ma učili. Stvorili ma," uviedla teraz už štyridsiatnička vo svojej knihe, ktorá je napísaná v kórejčine.
Monique je najmladším dieťaťom Francisca Maciasa Nguema, ktorého vláda v Rovníkovej Guinei sa skončila jeho súdom a popravou na sklonku 70-tych rokov 20. storočia. Krátko pred smrťou sa však africký diktátor obrátil s prosbou o pomoc na svojich spojencov v Severnej Kórei a poslal tam svoju ženu aj deti.
Ako jedna z mála ľudí čiernej pleti v Pchjongjangu, ktorí tu aj žili, sa učila Monique vidieť svet inak. To ju vraj inšpirovalo k tomu, aby publikovala svoje spomienky práve teraz, keď sa napätie medzi Severnou a Južnou Kóreou opäť vyhrotilo. Podľa nej obe krajiny tvrdia, že chcú zjednotenie, ale to by museli najprv pochovať svoje predsudky.
Monique opustila Severnú Kóreu v roku 1994 a trávi čas s rodinou v Španielsku, ale kórejčina je stále u nej top jazyk, ktorému sa naučila pri dospievaní s deťmi tamojšej elity. Na škole Mangyongdae Revolutionary School nosila uniformu, vojenskú bundu s výložkami a zelenú čiapku ozdobenou lesklou červenou hviezdou.
Jej vzdelanie, ktoré si nevie vynachváliť, sa skladalo z nespočetného množstva cvičení a kurzov prežitia. "Prvý týždeň sme boli po všetkom tom každodennom strieľaní, lezení a behaní tak hladní, že sme náš prídel zjedli už za tri dni a ďalšie štyri sme zase trpeli hladom. Ale naučili sme sa, že sa musíme sami zorganizovať," spomína Monique.
Tá mala šťastie, že práve v čase jej príchodu zriadili triedu aj pre dievčatá, pretože tradične bola škola len pre chlapcov. Tam spolu so svoju sestrou trénovali streľbu zo samopalu. Aj to ako sa skladá a čistí. Ešte aj teraz by vraj dokázala vystreliť, ale ako kalašnikov rozobrať, si už nepamätá.
O súčasnej situácii v Severnej Kórei tvrdí, že nie je pravdepodobné, že by sa diktátorský režim v dohľadnej dobe zrútil. Existujú podľa nej ľudia, ktorí vedia, že toto smerovanie nie je správne, ale to je tak všetko. Podľa nej však kolaps nehrozí, ale aj KĽDR sa možno predsa len začne otvárať tak ako Čínu svetu. Tento proces však bude veľmi, veľmi pomalý.
