Amália Sobinovská
NÁLEPKOVO - Pochádza z Rakúska-Uhorska, päty z Nálepkova však za svoj život poriadne nevytiahla! Stále obdivuhodne vitálna Amália Sobinovská sa narodila v roku 1901 vo Vondrišeli a v pokoji si užila už svoje 106. Vianoce.
Na
najkrajšie sviatky v roku dokáže
spomínať nielen po
slovensky, ale aj po maďarsky
a nemecky.
Aj keď žila v chudobe,
Vianoce
vraj vždy boli
šťastné
a požehnané!
„Za mojich mladých čias sme pred Vianocami chodili po stromčeky do lesa a namiesto ozdôb sme na ne vešali „grule“, čiže zemiaky, ale aj jabĺčka a orechy,“ spomína najstaršia Nálepkovčanka, ktorá aj dnes plynule hovorí po slovensky, nemecky a maďarsky! „Reči som sa naučila v škole, kam som chodila iba štyri roky. Musela som totiž pomáhať rodičom okolo domu, nakŕmiť zvieratá, ísť na roľu. Bola to drina. Ako môj celý život, ktorý som prežila v chudobe.“ Aj preto darčeky na sviatky vlastne ani nepoznala. „Kto by mi ich dal? A za čo? Peňazí sme mali doma vždy málo...“ tvrdí A. Sobinovská, ktorá manžela-baníka pochovala už pred tridsiatimi rokmi. Štedrovečerná večera v jej rodine pozostávala len z lokší s makom.
„Mama ich pripravovala z rožkov a boli veľmi chutné. Cez sviatky sme ako dievčatá chodili po dedine vinšovať. Najradšej som spievala Pásli ovce pastieri na betlehemskej hure, anjel sa im ukázal...“ zanôtila si pani Amália. Jej jediná dcéra Margita prezradila, že mama má najradšej halušky a rezance. „Alkohol vôbec nepije. Hoci už slabšie počuje a vidí, pamäť má vynikajúcu. Prežila veľa lopoty, ale má tuhý korienok!“ dodala dcéra.
„Za mojich mladých čias sme pred Vianocami chodili po stromčeky do lesa a namiesto ozdôb sme na ne vešali „grule“, čiže zemiaky, ale aj jabĺčka a orechy,“ spomína najstaršia Nálepkovčanka, ktorá aj dnes plynule hovorí po slovensky, nemecky a maďarsky! „Reči som sa naučila v škole, kam som chodila iba štyri roky. Musela som totiž pomáhať rodičom okolo domu, nakŕmiť zvieratá, ísť na roľu. Bola to drina. Ako môj celý život, ktorý som prežila v chudobe.“ Aj preto darčeky na sviatky vlastne ani nepoznala. „Kto by mi ich dal? A za čo? Peňazí sme mali doma vždy málo...“ tvrdí A. Sobinovská, ktorá manžela-baníka pochovala už pred tridsiatimi rokmi. Štedrovečerná večera v jej rodine pozostávala len z lokší s makom.
„Mama ich pripravovala z rožkov a boli veľmi chutné. Cez sviatky sme ako dievčatá chodili po dedine vinšovať. Najradšej som spievala Pásli ovce pastieri na betlehemskej hure, anjel sa im ukázal...“ zanôtila si pani Amália. Jej jediná dcéra Margita prezradila, že mama má najradšej halušky a rezance. „Alkohol vôbec nepije. Hoci už slabšie počuje a vidí, pamäť má vynikajúcu. Prežila veľa lopoty, ale má tuhý korienok!“ dodala dcéra.
