OSLO - Nórski vedci objavili na morskom dne pri súostroví Svalbard zhruba 1500 kilometrov dlhý reťazec sopiek. Podmorské vulkanické pohorie je plné neznámych živočíšnych druhov a mohlo by sa stať unikátnou prírodnou rezerváciou. Je tam vraj ale aj nerastné bohatstvo v predpokladanej hodnote miliárd nórskych korún. Informoval o tom denník Bergens Tidende.
Sopky, ktoré sa týčia iba 20 metrov pod morskou hladinou, sa tiahnu Grónskym morom od ostrova Jan Mayen severne do oblasti medzi Svalbardom a Grónskom. Objav urobili pred pár týždňami experti z univerzity v Bergene a vo štvrtok ho oznámili nórskemu ministrovi životného prostredia Baard Vegarovi Solhjellovi.
"Stretáva sa tu 1200 stupňov Celzia horúca magma s ľadovo studenou vodou. Niektoré z vulkánov sú činné a ich erupcie sú viditeľné. Iné sú už vyhasnuté a obsahujú množstvo kovov," upozornil profesor Rolf Birger Pedersen z univerzity v Bergene.
Kovy, ktoré sa v lokalite podľa predpokladov nachádzajú, môžu mať hodnotu miliárd nórskych korún (1 nórska koruna = 0,13 eur), domnievajú sa vedci. Ide okrem iného o železo, zinok a meď. Zatiaľ však nie je jasné, či bude možné ich ťažiť, a to s ohľadom na dostupné technológie, právne aj ekologické aspekty.
Nórska televízia TV2 uviedla, že oblasť, ktorá sa nazýva Lokeslottet (hrad boha ohňa Lokiho), je predmetom výskumu od roku 1997. V mieste, ktoré bolo doteraz na mape bielou škvrnou, našli vraj experti stovky sopiek, horúce pramene a 50 nových živočíšnych druhov, prevažne mikroorganizmov žijúcich v extrémnych podmienkach bez slnečného svitu. Využiť ich možno v lekárskom výskume.
Nórska tlač píše o objave v superlatívoch. Rektor bergenskej univerzity Dag Rune Olsen ho prirovnal k pristátiu človeka na Mesiaci. Minister Solhjell zase vyhlásil, že ako dieťa bol zaujatý mýtom Atlantídy, a "toto k nemu nemá ďaleko".
"Vieme už dlho, že na Islande sú aktívne sopky a horúce pramene, doteraz sme však boli presvedčení, že v Nórsku nič také nemáme. Máme, ale všetko to leží pod vodou," vyhlásil Olsen.
