JERUZALEM - Sprisahanie, medzinárodná špionáž, sex a dobrodružstvo. To bol život Poľky Christine Granvilleovej, ktorá počas 2. svetovej vojny pracovala pre britskú rozviedku. Clare Mulleyová o nej napísala životopisný román s názvom The Spy Who Loved (Špiónka, ktorá milovala). Izraelský denník Haarec knihu považuje za kvalitné dielo, dokumentujúce pomery v predvojnovom Poľsku, obdobie vojny a hlavne osud mimoriadnej ženy.
Názov biografie je odvodený od bondovky Špión, ktorý ma miloval z roku 1977. Granvilleová bola údajne najmilšou z agentov Winstona Churchilla. Pre britskú tajnú službu pracovala od nemeckej invázie do Poľska v roku 1939 do konca vojny. Pomáhala tiež odboju vo Francúzsku a lámala mužské srdcia po celej Európe. Bola oslnivo krásna a hovorí sa, že práve podľa jej osudu vznikla postava Vesper Lyndovej z prvej bondovky Iana Fleminga Casino Royale.
Granvilleová sa narodila v roku 1908 ako Maria Krystyna Janina Skarbeková v rodine poľského aristokrata a jeho židovskej manželky z rodiny bankárov. Maria žila v blahobyte, kým banka jej starých rodičov po matke neskrachovala, potom sa s rodičmi presťahovala do malého varšavského bytu, avšak rozhadzovačný otec narobil dlhy a prepadol alkoholu a skoro zomrel. Maria ale napriek tomu ďalej dochádzala do varšavských salónov a zúčastnila sa plesov, jazdila do lyžiarskeho strediska v Zakopanom. Krátko bola vydatá za bohatého obchodníka, ktorý ju mylne považoval za povoľné dievča oddané domácnosti. Roku 1938 sa vydala za diplomata Jerzyho Giźyckého, ktorý túžil rovnako ako ona po dobrodružstve.
Správa o Hitlerovom útoku na Poľsko ich zastihla v Johannesburgu, kde Giżycki pôsobil ako poľský konzul v britských afrických kolóniách. Odišli spolu do Anglicka, aby odtiaľ pomohli brániť Poľsko. Giźycki mal 50 rokov a Briti ho do armády už neprijali, avšak jeho žena sa dostala do tajnej služby. Od tej doby dopravovala informácie a propagandistický materiál cez Maďarsko a hory do Poľska.
Mulleyová detailne popisuje sieť agentov, novinárov, diplomatov aj vojakov, s ktorými sa Granvilleová stretávala. Patril k nim aj poľský dôstojník Andrzej Kowerski, ktorý pomáhal budovať poľskú armádu na Blízkom východe. Zamilovali sa do seba a keď v Maďarsku prestalo byť roku 1941 bezpečno, odišli spolu do Egypta. Práve tam si nechala Skarbeková do svojho nového britského pasu zapísať meno Christine Granvilleová, ktoré potom používala do smrti. Z Káhiry sa dostala do Sýrie, urobila si parašutistický výcvik a v Alžírsku sa naučila obsluhovať vysielačku. Krátko po vylodení spojencov v Normandii zoskočila padákom do okupovaného Francúzska a južne od Álp začala pracovať s tamojším odbojom.
Dostala tiež povolenie zoskočiť v Poľsku v čase varšavského povstania, avšak odlet sa odďaľoval kvôli byrokracii a zlému počasiu. Granvilleová čakala na povolenie odletieť domov, aj keď už bola Varšava v troskách a Červená armáda tam dosadila dočasnú vládu s prevahou komunistov.
Po vojne potom ťažko hľadala svoje miesto. Z rozviedky ju prepustili takmer urážlivo, len s mesačnou mzdou. Mala problémy so získaním britského občianstva, nehovoriac o mieste v štátnej správe. Hoci mala za sebou vojnové skúsenosti, za ktoré boli jej mužskí kolegovia vyznamenaní, jej ponúkali iba prácu úradníčky.
Trávila čas v kaviarňach s poľskými aristokratmi a bývalými partizánmi a potom sa nechala najať na zámorský parník ako stevardka. Pri ceste na Tahiti sa zamilovala do kolegu Dennisa Muldowneya. Čoskoro o neho ale prestala mať záujem, avšak Muldowney začal žiarliť. V záchvate zúrivosti ju v londýnskom hoteli Shelbourne v júni 1952 dobodal na smrť.
Mulleyová zdôrazňuje, že sa Granvilleová nestala britskou špiónkou z lásky k tajnej službe alebo Anglicku, ale aby pomohla Poľsku. Jej život sa dal popísať vyslovene bulvárnym spôsobom, avšak Mulleyová sa tomu vyhla. Vykreslila svoju hrdinku ako nezávislú a odvážnu ženu, ktorá milovala mužov a mala ich veľa vo všetkých prístavoch - britských špiónov, afganských princov, francúzskych partizánov aj poľských dôstojníkov. Mulleyová sa ale vyhla nevkusu a spísala príkladnú feministickú biografiu, v ktorej v historickom kontexte opísala túžby a voľbu svojej hrdinky.
