SOUL - Akonáhle sú ich prípady vyriešené, zisťujú niektorí severokórejskí špióni, že život v Južnej Kórei môže byť celkom dobrý. Píšu knihy, vystupujú v televízii, pracujú pre expertné skupiny a všeobecne profitujú z fascinácie svojho nového domova ich pôvodnou vlasťou. Won Čong-hwa ale medzi týchto špiónov nepatrí.
Rok po tom, čo si odsedela päťročný trest za to, že využívala sex, aby vymámila vojenské tajomstvá, a plánovala vraždu dôstojníkov rozviedky, je Won štyridsaťročnou osamelou matkou, ktorá prežíva z vládnej podpory vo výške v prepočte zhruba 584 eur mesačne.
Jej špionážnu činnosť v Južnej Kórei neberú dosť vážne na to, aby mohla svoju minulosť speňažiť, a zároveň je príliš známa na to, aby si našla normálnu prácu. Z niekoľkých zamestnaní servírky alebo upratovačky ju zamestnávatelia vyhodili, akonáhle sa prevalila jej minulosť, ktorú sa pred nimi pokúsila utajiť. "Mnohokrát som pomýšľala na to, že sa zabijem," povedala v rozhovore s agentúrou AP.
Proti nej stoja dve zásadné okolnosti. Objavili sa totiž obvinenia, že bola len obyčajnou informátorkou, ktorej skutky nafúkli juhokórejskí vyšetrovatelia snažiaci sa očierniť Pchjongjang. A uškodili jej aj novinári, ktorí sa sústredili na sexuálny aspekt jej príbehu - to, že údajne spala s mnohými mužmi, v značne konzervatívnej Južnej Kórei predstavuje stigma.
Won skončila vo väzení v roku 2008, keď súd rozhodol, že sa vydávala za bežnú severokórejskú prebehlicu, a potom s pomocou sexu mámila tajomstvá od vojenských dôstojníkov. Médiá ju začali označovať za "severokórejskú Matu Hari" podľa exotickej tanečnice, ktorá počas prvej svetovej vojny prostredníctvom sexu získavala vojenské tajomstvá.
Po prepustení sa Won stala obľúbeným hosťom televíznych talkšou, kde rozprávala o svojom drsnom výcviku na elitnú špiónku. Tvrdila, že sa vzoprela príkazom Pchjongjangu, aby jedom zavraždila dvoch dôstojníkov juhokórejskej vojenskej rozviedky. A hovorila aj o tom, ako sa zamilovala do nižšieho vojenského dôstojníka - muža svojho života. Aj on neskôr skončil vo väzení za vyzradenie vojenského tajomstva.
Pod hľadáčikom zvýšenej pozornosti začali juhokórejské médiá prehodnocovať jej prípad. Niektorí novinári spochybňovali význam jej špionážnej práce a podozrenie vyvolali aj výpovede ďalších prebehlíkov, ktorí uviedli, že Won a jej rodinu poznali v KĽDR.
Súd v rozsudku uviedol, že Won bola špiónka cvičená Pchjongjangom pre špeciálne operácie, a že bola dcérou agenta zabitého pri misii do Južnej Kórey v roku 1974. Ale jej nevlastný otec, ktorý do Južnej Kórey prebehol v roku 2007, v rozhovore uviedol, že biologický otec špiónky bol obyčajný robotník, ktorý zomrel na infarkt. A samotná Won podľa neho nedokončila strednú školu a nemala nič spoločné so špeciálnymi operáciami. Tieto tvrdenia žena poprela.
Aj ďalší prebehlíci, ktorí sa s ňou stretli pred jej zatknutím a odsúdením v roku 2008, ale vypovedali, že bola často zmätená a neprofesionálna a ťažko mohla byť špičkovo vyškolenou agentkou. "Asi ju len využívali ako informátorku. Rozhodne si nezaslúži označenie špiónka," uviedol jeden z nich.
Časť svojej povesti popiera aj sama Won. V rozhovoroch s médiami uviedla, že ju žalobcovia prinútili ku lživej výpovedi, predovšetkým pokiaľ ide o využívanie sexe ku špionážnej činnosti. Súd uviedol, že spala s mnohými mužmi vrátane juhokórejských dôstojníkov a svojho šéfa v agentúre, kde pracovala. Ona sama tvrdí, že sex využila len raz - a to k získaniu dokumentov z domáceho počítača istého majora armády.
Won si v Južnej Kórei pripadá ako v pasci. Žiadna televízna stanica už ju nepozýva kvôli pochybnostiam o tom, či vôbec bola špiónka. A prácu si nájsť nemôže, pretože osobu s jej minulosťou nikto nechce. Naposledy pracovala v reštaurácii, ale šéf ju vyhodil, pretože sa bál, že by mohla otráviť rezance.
Mnoho prebehlíkov sa jej stráni. Susedia už ju vyzvali, aby sa odsťahovala a zakazujú svojim deťom, aby sa bavili s jej dcérou. "Už som jej hovorila, že by mala ísť do sirotinca, že jej tam bude lepšie. Chcela by som sa presťahovať do nejakej krajiny, kde ma nikto nepozná," dodáva užialená Won.
